1. Kapitola

16. srpna 2011 v 20:05 | Luna |  Story (Luna)

1. Kapitola...... Sirota


Som, kto som! Som pätnásťročné dievča bez rodičov, bez rodiny. Som chudobná sirota, som celkom sama. Mala som kamarátov (ktorých som považovala za priateľov) ale tí ma opustili, pretože som im povedala pravdu. Ale začnem od začiatku! Volám sa Sienna Flearnsnová. Moja matka sa volá Lore a otec Theo. Starých rodičov si nepamätám , zomreli ešte skôr než som sa narodila. Mám dve sestry ktoré sú dvojčatá(Elise a Ines). Raz v jedno ráno mama oznámila že s otcom a sestrami pôjdu do neďalekého mesta na nákup a keďže som najstaršia mám zostať doma a dávať pozor na dom. Tak teda mi nič nezostávalo iné len čakať kým sa vrátia. O tri hodiny nato zazvonil zvonček na dverách. Keď som ich otvorila uvidela som policajta ktorý mi oznámil že moja rodina mala autonehodu a na mieste boli všetci mŕtvy.....a ako ešte zo slušnosti mi poprial ,,Úprimnú sústrasť". Keď som to počula na mieste som sa zosypala a asi zamdlela lebo už si na nič iné z toho dňa nepamätám. Prebrala som sa až v nemocnici kde moja krstná ( Barbara Handleyová....Londýnska reportérka , vôbec ma nemá rada a ani moje sestry nemala rada...takže sa divím že sa unúvala prísť mi popriať úprimnú sústrasť) mi hneď ako prvé povedala ,,Dráha je mi to tak ľúto, odteraz keď nemáš nikoho z rodiny iba mňa tak som tvoj poručník ale neteš sa, nemám záujem sa o teba starať a už vôbec nie ťa ťahať všade so sebou takže aby si bola v obraze zostávaš tu v Detroite , každý mesiac ti pošlem obálku s peniazmi. Tie využiješ iba do školy, na jedenie, šatstvo a na elektrinu a tak ďalej. Čiže iba na užitočne veci! ".....usmiala sa na mňa tím otupeným výrazom a ešte k tomu dodala,, Viem že máme medzi sebou vojnovú sekeru ale ako som povedala som tvoja poručníčka lebo Lore to tak chcela, a tak dúfam že nebudeš vyvádzať a robiť nejaké hlúposti kým budem v Londýne. Prídem cez prázdniny sa na teba pozrieť ako sa ti darí a či veľa nemíňaš. Ale teraz potrebuješ odpočinok, z nemocnice ťa pustia zajtra a ja tu nebudem a čo sa týka pohrebov všetko som vybavila, všetko si zmeškala tvoji rodičia a sestry majú vedľa seba pomníky, takže to bude asi všetko tak aby som šla maj sa" zakývala mi a odišla. Chvíľu som pozerala na dvere jak blbec a potom som si všetko premietla v hlave z toho dňa a stále som nemohla uveriť že oni už nie sú na žive. A tak som sa s veľkým plačom uložila do postele a potom ma už zaliala únava.
Smějící seSmějící seSmějící seSmějící seSmějící seSmějící se.....................Smějící seSmějící seSmějící seSmějící seSmějící seSmějící se
Už prešiel rok od smrti mojej rodiny a ja stále na to spomínam. Na ten deň ktorí začal tak obyčajne ako každý deň a skončil tak tragicky. Momentálne teraz čelím väčšiemu problému a to je v škole, moja ex-kamrátka Yasmine. Stále mi nedá pokoj a neustále ma ohovára pred celou školu a jej hlúpou bandou ktorá jej lezie do zadku. Jak pískne oni urobia. Myslí si osebe že je kráľovná školy ale popritom je iba veľká nula s veľkým mozgom ( inač ja ju volám Megamysl podľa tej rozprávky) niekedy sme boli kamarátky ale keď som jej povedala pravdu že sme chudobný hodila mi šabľu a viac so mnou nechcela mať nič spoločné. Dnes som vstala skoro ráno aby som sa upravila a všetko stíhala do školy. Mala som zvláštny pocit že dnešok bude iný(oproti tím ostatným, ale ani nechcite vedieť aké) ale neviem prečo iný a čim. Od smrti rodičov som bola utiahnuté kura ktoré sa bálo niekomu ukázať, cítila som sa tak sama a opustená. Ale ako vždy všetko som vydržala ( platia aj všetky urážky od Yasmine) a povedala si ,,Život ide ďalej tak nestresuj J". Keď som prišla do školy ako vždy ma privítal veľký smiech ,, Aáách kuknite sa kto zavítal do školy....kostolná myška k nám dorazila "poznamenala Yasmine svojim sarkastickým tónom ,, Len aby si to raz neoľutovala Yasmine, nevieš kedy tvojim rodičom povedia "Máte výpoveď " a ako ste zbohatli tak zostanete aj na ulici" dopovedala som a rýchlim krokom odcupkala do triedy. Prvú hodinu sme mali dejiny (preberali sme Rimanov...takže pre mňa nuda) Duke Betroyn náš profesor nám o nich celu hodinu básnil. Aj ostatné hodiny sa vliekli jak voda. Na hodinu umenia (To je mimochodom piata hodina ) nám naša profesorka ktorá je nám aj triedna (Laurene Smithowá) predstavila novú spolužiačku Amber Hatelonsovú. Keďže sedím sama v lavici (čo sa dalo čakať ) profesorka (triedna) poslala Amber aby si ku mne sadla.,, Slečna Flearns poďte ku mne" vyzvala ma profesorka. ,, Áno pani profesorka Smithowá?...Potrebujete niečo?". ,,Áno, no vlastne Sienna chcela som vás požiadať či by ste slečne Hatelonsovej nepoukazovali školu a nepovedali ako to na našej škole chodí. Keďže slečna Hatelon býva neďaleko vášho domu, tak určite to nebude problém ak by ste sa stali kamarátkami a aby ste poukazovali slečne školu som vás už ospravedlnila zo šiestej hodiny, ". ,, Pani profesorka potrebujete ešte niečo?". ,,Nie môžete si sadnúť na miesto". Keď som sa vrátila k lavici, nahla som sa k Amber a zašepkala jej do ucha ,, Profesorka ma požiadala aby som ti to tu poukazovala a mimochodom volám sa... . ,, Slečna Flearns! Prosím vás nevyrušujte, porozprávate sa keď zazvoní!" profesorka sa na mňa ani nepozrela, lebo bola otočená k tabuli, ale jej nahnevaný výraz som si vedela predstaviť.
 

4 lidé ohodnotili tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama