2. Kapitola.....Nová kamarátka

17. srpna 2011 v 15:01 | Luna |  Story (Luna)
2. Kapitola.....Nová kamarátka


Keď skončilo vyučovanie, išla som Amber poukazovať školu ako som sľúbila profesorke Smithowej. ,,Vieš Amber, predtým než ma upozornila profesorka aby som sa nerozprávala počas hodiny, chcela som ti povedať že, sa volám..."ani som nestihla dopovedať ( mimochodom po druhý raz) skočila mi do reči Amber ,,viem ako sa voláš Sienna!" Pozrela som sa na Amber prekvapeným pohľadom a pomyslela som si skadiaľ to vie?...nič som jej nestihla povedať, možno ju dopredu upozornila profesorka (triedna) že budem Amber ukazovať školu, alebo? A ako keby mi Amber čítala celý čas myšlienky (možno to vyčítala aj z môjho pohľadu) hneď mi odpovedala na ne ,, Vieš Sienna ako ti povedala triedna". Zase som na ňu zazrela prekvapeným pohľadom ( tá je ale riadny špiceľ, určite pozná poriadne pikošky nato sa ju určite ešte spýtam),, Áno uhádla si, načúvala som nechtiac, ale chcem ti povedať len to ako povedala triedna že bývam neďaleko od teba, to je pravda. Bývam o dva domy ďalej, vlastne ja som sa tu nasťahovala len predvčerom. Dom patrí mojej babke, vola sa Meredith McFilcnová a naozaj vie o vašej ulici dosť veľa, dokonca aj o tebe a tvojej nebohej rodine. Je mi to ľúto, Úprimnú sústrasť prajem". Keď som na ňu pozerala, usúdila som že Amber mi bude ešte musieť povedať o sebe a o jej rodine dosť veľa. No nechcela som hneď na ňu vyskočiť prvý deň so všetkými otázkami, a tak som len zo seba vytisla,, Ďakujem". Pozrela som sa po okolí školy a usúdila som že už nič nemusím Amber ukazovať. ,,Amber už si videla všetko a keby si niečo potrebovala, asi vieš kde ma nájdeš ( určite má nájdeš v tom starom, zničenom a ani ešte neviem akom dome) , myslím tím kde bývam. A čo sa tiká toho domu, určite si si už všimla že nie som bohvieako bohatá , no skôr som úplne chudobná". Ani som sa na Amber nepozrela, čakala som že povie to isté čo Yasmine ale asi som ju podcenila lebo ona mi len nato povedala,, Sienna podstatu človeka nerobí bohatstvo alebo chudoba, ale sám človek. A ti si veľmi dobrý človek a to si cením. Vieš ja som nikdy nemala skutočných priateľov. Ale myslela som si že sú úžasný, ale boli len so mnou kvôli peniazom. Poviem ti jednu príhodu. Bolo to takto. V jeden deň som čakala na mojich priateľov , keď prišli tak som ich zaviedla do mojej izby a rozmýšľali sme čo podnikneme. Zišlo nám na um že by sme mohli ísť na nákupy, každý súhlasil. Ale keď som sa ich opýtala či si doniesli peniaze ta len na mňa hľadeli akoby som spadla z Marsu, vraveli mi že načo sú im peniaze keď ja som ich kamarátka a všetko im zaplatím. Lenže ja som namietala a povedala som im že odmietam všetkým platiť, vieš veľa krát som im veľa veci kúpila a žiadna vďaka tak som si už povedala dosť. Ak sú mojimi priateľmi tak ma nebudú mat radi pre peniaze ale preto aká som! No a tak mi hodili šabľu, a už sa so mnou nekamarátili a ešte každému vykrikovali že som lakomá striga". Keď dopovedala bola z toho veľmi smutná, videla som ako ju trápilo čo sa stalo. Mne sa stalo to isté len naopak. Tak som rozmýšľala ako ju trocha rozveselím a napadlo mi že by som ju mohla pozvať ku mne, predsa som už sama a ako povedala nevadí jej že som chudobná. Tak som vyhŕkla ,, Hej Amber je mi ľúto čo sa ti stalo, no a tak ma napadlo čo keby si prišla dnes ku mne a dám ti domáce ulohi a porozprávame sa. Veď ja som ti nepovedala dosť veľa vecí a ani ma ešte poriadne nepoznáš, a tak sa aspoň lepšie spoznáme". ,,Bude mi potešením Sienna. Máš mobil?". ,,Áno mam, dám ti telefónne číslo a ty mi dáš tvoje dobre?". ,,Dobre a Sienna išla by som aj s tebou domov ale chcela som ísť ešte do mesta tak radšej aby som šla vieš aby sa potom aj babka o mňa nebála, nejako som jej to zabudla povedať". Usmiala sa na mňa Amber a dala mi svoje číslo, rozlúčila sa so mnou a odišla. Neskôr som čakala kým mi Amber zavolá. Ale keď mi nevolala rozhodla som sa jej zavolať ja! Po troch odzvoneniach sa v mobile ozval Amberin hlas,, Prosím, tu je Amber!". ,,Amber tu je Sienna, chcela som sa ťa spýtať len či platí to u mňa doma?".,, Pravdaže! Len babka sa rozhodla že ide piecť koláč a musím jej pomôcť je už stará a sama by si neporadila, prídem tak ku večeru dobre?...ak ti to neprekáža?". ,,Pravdaže mi to neprekáža Amber, budem ťa čakať. Maj sa!". "Maj sa Sienna a mrzí ma to". Zložila som a pozrela na hodiny. Bolo pol siedmej tak asi príde možno o ôsmej, tak aspoň sa na večerám. Bola už tma a Amber nikde. Myslela som si že už ani nepríde keď zrazu sa z tieňa vynorila je postava. ,,Ahoj, prepáč mala som dosť veľa práce". ,,Chápem, nevadí hlavne že si tu. Pod ďalej". Pozrela som na Amber a ta stála jak prikovaná k zemi a pozerala sa niekde za dom do tieňa. Pravdepodobne do starého lesa kde už nikto nechodí lebo sa povráva že tam žijú duchovia uväznený na zemi. ,,Hej Amber ideš alebo chceš tu zostať?". ,,Čože a jasne už idem, len som si myslela že tam niekto je. Zdalo sa mi že odkedy som vyšla z domu stále ma niečo sleduje z lesa". ,,Neboj sa. V tom lese určite nikto nie je a určite nie v noci, tam nikto nechodí odkedy sa povráva jedna povera"! Amber na mňa pozrela vyľakaným pohľadom a zakoktala,, Po..pove...ve..rra?" ,, Áno jedna povera, ale je to len povera tak sa nemusíš ničoho báť, ak ju chceš počuť tak poď dnu lebo mi je zima!" Amber sa ešte raz otočila smerom k lesu a potom sa pobrala za mnou do domu.

Smějící se...........................................................................................Smějící se
Hneď ako sme vošli som sa jej spýtala ,, Prečo sa tak bojíš povier?" ,,Vieš Sienna keď som bola mala, mama mi vravela rôzne poverí aby ma vyľakala. Povedala mi aj jednu o stratenom zlate v jednom hrobe ktorí nikto nenašiel. Bola som malá a hlúpa, tak som si povedala že ja to zlato objavím a budem najbohatšia na zemi. A tak som sa vybrala do neďalekého lesa, bol tam starí cintorín a ľudia tam nemali veľa hrobov, ale boli tam aj také staré pomníky ešte po jednej vojne. No a o tých som veľa nevedela. Keď som tak chodila po tom cintoríne a rozmýšľala kde by mohol byť poklad, napadlo ma že blízko najstaršieho pomníka by mohol byť. A tak som ho vyhľadala. Lenže vedľa neho bol tiež jeden hrob a tak som musela kopať z druhej strany. Keď som išla na druhu stranu, zrazu som zakopla o nejakú vetvu a spadla som. Ako som ležala na zemi zrazu som pod sebou pocítila že praskla zem. Nestihla som sa postaviť a prepadla som sa do obrovskej jamy. Bola to stará hrobka, bola strašne hlboká a nemohla som z nej vyliezť. Kričala som o pomoc ale nikto ma nepočul. Keď sa zotmelo, strašne som sa bála, plakala som ,kričala ale nikoho nikde. Tak som tam prečkala pár hodín a nakoniec sa pri tej jame do ktorej som spadla zjavil môj otec s baterkou v ruke. Vytiahol ma a pokarhal ale veľmi sa nezlostil lebo videl ako som vystrašená a určite sa o mňa bál. A tak ma zobral domov. Od vtedy sa bojím povier". Pozerala som na ňu so spadnutou sánkou, nemohla som sa zmôcť na slovo. To čo prežila bolo hrozne. Ja by som si to ani nevedela predstaviť. Videla som ako sa Amber chveje a tak som ju objala a povedala,, Verím ti, a ja by som sa už od vtedy bála. Ale už je to za tebou. Ak chceš môžeš tu prespať". ,,Nie, ďakujem Sienna ale neprišla som tu fňukať nad minulosťou, mohla by si mi povedať ty všetko o sebe?...a potom ti poviem ja!" Urobila som nám kávu a začala rozprávať môj životopis. Trochu ma aj utešovala Amber lebo keď som prišla na deň keď mi zomrela rodina, spustili sa mi slzy. Rozprávali sme sa do polnoci a tak som jej povedala aby radšej šla domov lebo jej babka sa o ňu bude určite báť. Keď som ju išla odprevadiť, tiež som sa zastavila a pozerala do starého lesa (prisahám že som tam počula niekoho šuchotať ale ako zviera mi to nepripadalo) nebolo tam nič iba tma! Potom som pokračovala v ceste a rozlúčila sa s Amber. Ešte sme sa dohodli že zajtra pôjdeme spolu do školy. Keď sme sa rozlúčili, rýchlim krokom som sa ponáhľala domov.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama