3. Kapitola

6. dubna 2012 v 21:41 | Luna |  Story (Luna)
A je tu ďalšia kapitola. Trochu su dlhé ale ako som spomínala planujem si spraviť knihu :D Dúfam že vás to neprestalo baviť a prečítate si ďalšie pokračovanie. Snažim sa aj robiť z toho taky napinak aby to stálo aj za to :D Začnem písať ďalšie pokračovanie ale neviem či to sem pridám :/ Ak chcete aj 4. kapitolku napíšte do komentárov :D Príjemne čítanie prajem :D PS:Za chybi sa ospravedlňujem :DDD


3.Kapitola
Tsurara sedela na gauči a čítala noviny. My sme stáli pri dverách a čakali čo príde.
,,No konečne! Už som si myslela že neviete nájsť cestu a potrebujete mapu!" nahnevaným pohľadom si nás premeriavala.
,,Sadnúť! Čo stojíte nevidíte gauč?" ukázala smerom na gauč oproti. Bez nadšenia sme si sadli a boli ticho. Sumie to asi nevydržala a začala hovoriť.
,,Pani moja odpuďte mi že som vošla do vášho domu bez pozvania ale netrestajte za to Saayu veľmi prosím" so strachom v očiach hovorila Sumie.
,,Ticho! Kto ťa vyzval hovoriť! A o teba tu vôbec nejde, ide tu o Saayu!" ja som radšej ani na Tsuraru nepozrela. Bola taká nahnevaná že mám pocit že nám zmizol komorný, ale to je len pocit.
,,Vieš ty vôbec že aj pomoc v núdzi šľachtica nejakej obyčajnej čarodejnici môže byť trestný? Ponížila si našu rodinu, to je neodpustiteľné!" hrešila ma mama.
,,Ale nepreháňaj drahá, nikdy sme nikoho netrestali za pomoci druhému." Povedal môj otec, ktorí práve prišiel do izby. Ale neprišiel sám. Prišiel s tím čarodejníkom ktorí sa ma pýtal na Fill.
,,Otec, čo vy tu robíte? Postavila sa Sumie.
,,Drahá dcérka skôr čo tu robíš ty, ešte raz prepáčte pán Toshiro, pani Tsurara, slečna Saaya za moju dcéru." naznačil Sumie rukou jej otec aby k nemu prišla.
,,Dcérka nechceš ešte náhodou niečo povedať?" trval Sumiin otec. Ona naňho nechápavo pozrela a potom dodala.
,,Áno pravdaže, chcem sa poďakovať za pomoc a pohostenie a ospravedlniť za to že som tu tak padla bez opýtania. Veľmi sa ospravedlňujem" sklonila dole hlavu aby to bolo jasné že ju to mrzí.
,,Myslím že by sme mali ísť pán Toshiro za také nehanebné vniknutie mojej dcéry do vášho domu tu nemáme čo robiť." podával ruku Sumiin otec môjmu. Potajomky som sa pozrela na mamu a tá len mlčky na nich hľadela.
,,Nič sa nestalo, vaša dcéra nemôže za to, kľudne si mohla ublížiť nemusíte ju ani trestať, však nehody sa stavajú." pokojne debatoval otec. Teraz som sa do toho zamiešala ja.
,,Pán môj, predsa Sumie bola mojím hosťom môžem sa s ňou rozlúčiť?" prosíkala som v nádeji že áno.
,,Pravdaže." Bez váhania odvetil otec. Prišla som k Sumie a zaželala jej šťastnú cestu a rozlúčila sa s ňou s tím že sa na Annsl stretneme. Otec vyprevadil rodinu Yukashi a ja som zostala sama s mamou.
,,Saaya tvojou povinnosťou nám bolo oznámiť príchod Yukashi Sumie!" trvala mama.
,,Ospravedlňujem sa pani moja ale chystala som sa len som chcela aby Sumie videla Fill." Predsa to bola aj pravda.
,,Mňa nezaujíma čo si chc...." ani nedokončila vetu lebo do reči jej skočil otec.
,,Nehreš ju už toľko, nič zlé nespravila a teraz musí ísť so mnou." Naznačil otec aby som šla za ním. Ja som radšej šla kým by si to nerozmyslel. Mierne som sa poklonila mame a ponáhľala sa za otcom, ktorí ma viedol do jeho kancelárie. Otec vošiel prvý a ja za ním. Nemusela som zatvárať dvere lebo iba mávol rukou a oni sa zavreli sami. V kancelárii stál pri okne Hirai ktorý sa pozeral von. Otec si sadol na svoje miesto a mne poslal zasa gesto že si mám sadnúť oproti.
,,Vieš prečo som ťa sem zobral?" položil mi jeho obľúbenú otázku ktorú mi vždy dáva na začiatok aby som hádala.
,,Nie môj pane." Krátka stručná odpoveď.
,,No dobre tak k veci, keďže máš zajtra odísť večer potrebuješ aj doraziť na nejakú ubytovňu." Hľadal na stole nejaké papiere a ja som dúfala aby ma nedal na tú kde je Hirai. Keď už hovorím o ňom on stále sa pozeral von oknom.
,,A tu to je, takže ako prvé som ťa chcel poslať k Hiraiovi aby dával na teba pozor ale keďže má veľa povinností si môžeš vybrať sama. Buď v lesnej ubytovni alebo mŕtvej." Ukázal mi papiere na ktorých bolo niečo napísané ale bol tam aj zoznam žiakov. Na mŕtvej ubytovní bol vedúcim Kaname Shirou. V zozname žiakov som spoznala iba Asae Harasen. A v lesnej ubytovni bol vedúci Ion Harley a na zozname bola Sumie a Andy.
,,Pán môj viete veľmi dobre že chcem ísť do tejto ubytovne." usmiala som sa na otca a prstom ukazovala na lesnú ubytovňu, on mi úsmev opätoval naspäť.
,,To som vedel máš pravdu, ale keby si nepoznala Sumie môj anjel bezmocný kde by si sa rozhodla ísť?" zisťoval otec.
,,Nuž môj pane, pravda je taká že aj tak by som chcela ísť do lesnej ubytovne. Lebo príroda obklopuje náš dom, príroda je všade a predsa som nikdy nebola na lúke. Necítila vôňu jari, kvetou. Určite v záhrade som šťastná pri mojej Fillanthropis ale voľnosť prírody a život v nej je niečo iné." Sklonila som hlavu kvôli Hiraiovi, ktorí sa práve otočil a sledoval nás s otcom.
,,Hirai syn môj prosím odíď nechaj nás samých osamote s tvojou sestrou." naliehal otec.
,,Ako si želáte môj pane." Hirai odišiel bez námietok.
,,Takže ty si myslíš že si tu ako väzeň?" nadvihol obočie otec.
,,Viete môj pane že to nie je pravda ale keď som sa rozprávala dnes so Sumie napadlo mi že ja som mimo nášho sídla (myslím dom a okolie)vôbec nebola." Bola som zaskočená otázkou otca aj keď mal polovičnú pravdu. Všimla som si že premýšľa nad mojou odpoveďou či je to tak.
,,Nuž dobre teda a je tu ešte jedna otázka Saaya a potom môžeš ísť. Pýtam sa ťa prečo máš na krku toto keď hovoríš že nie si väzeň ale cítiš sa tak?" otec ukázal na môjho netopiera ktorí sa musel dostať spod šiat. Chytila som ho a vravela otcovi.
,,Môj pane tento netopier nemá nič s tím spoločné, dala som si ho na krk kvôli sťahovaniu na ubytovňu aby som nezabudla naň." bála som sa že mi ho zoberie ale nespravil tak. K otázke väzňa som sa už nevracala.
,,Dobre teda, môžeš odísť." otec šiel k oknu a ja som sa mierne poklonila aj keď ma nevidel a odišla som v tichosti. Na chodbe som stála a rozmýšľala čo ďalej keď sa z obývačky ozýval melodický zvuk klavíra. Na ňom som hrávala keď som bola menšia ale odkedy mi Fillanthropis zjedla učiteľa nejako som naňho aj zabudla. Šla som sa teda pozrieť kto na ňom hrá. Za klavírom sedel Hirai. Napadlo ma že by som mu mohla odpustiť za jeho slová kým sme ešte doma. Vošla som do obývačky a sadla si na gauč. Po chvíli čakania Hirai prestal hrať a spýtal sa ma.
,,Čím som sa zaslúžil vašou prítomnosťou slečna?" ironicky konštatoval.
,,Odpúšťam ti Hirai, za tvoje slová a ak ma tak berieš nebudem ti zavadzať." zdvihla som sa z gauča a kráčala k dverám. Dvere sa mi zavreli pred nosom a zmizli. Zostala len stena. Je pravda že anjeli majú moc ovládania vecí mysľou a neviem presne ešte akú ale toto sa mi nepáčilo.
,,Dobre ak nemôžem ísť dverami pôjdem oknom. Otočila som sa k oknu aj to zmizlo. Nastala tma. Čo si o sebe myslí že ma tu bude väzniť alebo čo. Preletelo mi mysľou. Zase začal Hirai hrať na klavíri.
,,Kto povedal že mi zavadziaš, náhodou ja ťa mam rád. Je pravda že zo začiatku som ťa neznášal ale páči sa mi na tebe jedna vec. Stojíš za svojim názorom!" stíchol klavír a zasvietili sa všetky sviečky. Hirai stál predo mnou a čakal čo poviem.
,,Chceš vedieť môj názor teraz? Dobre. Nepáči sa mi tvoje správanie voči mne. Prišla som ti odpustiť ale ti ma tu držíš proti mojej nevôli. Správaš sa ku mne arogantne a nič som ti nespravila. Povedz sám čím som si ja zaslúžilá tvoju nenávisť a takéto správanie? Neverím že si taký ako sa správaš. Tvoje oči z ktorých sa nedalo nič prečítať sú teraz úplné čitateľné. A vidím v nich smútok, bolesť, stratu ale to iba chvíľami. Určite tam je aj radosť." Naozaj verím v to že nieje taký ako sa správa ale nemá na výber. Jeho srdce muselo prežiť nejakú stratu, určite som si tím istá.
,,Vážne chceš vedieť pravdu? Čo sa oči týka vidíš dobre." Hirai mávol rukou a dvere i okná sa vrátili na svoje miesta a sviečky zhasli. Sadol si na gauč a rukou si podoprel hlavu. Sadla som si tiež na gauč ale trocha ďalej od neho.
,,Áno chcem vedieť dôvod a pravdu." Hľadela som naňho prísne. Ale vo vnútri som sa bála jak kačka ktorá ide na pekáč.
,,Takže ty nevieš prečo ťa matka tak nemá rada." zdvihol jedno obočie a pohľad preniesol na mňa.
,,Neviem. Ale teraz tu neriešime hádam matku ale tvoj dôvod." Cele sa mi to nejako nepáčilo.
,,To áno ale jedno s druhým súvisí ako keď skladáš puzle tak teraz ich postavíme spolu. Pred trinástimi rokmi zomrelo malé dvojročné dievčatko v mŕtvom lese. Nikto nevedel prečo. A to dievča bola moja mladšia sestra." potichu dopovedal Hirai. Zdvihol sa z gauča a šiel ku klavíru. Hral pomalú pieseň. Mne zatiaľ naozaj došlo prečo ma Tsurara nemusí a Hirai sa musel zmieriť s tím že ja som akoby nahradila miesto jeho sestry. Bolo to hrozné Hirai stratil sestru a o rok priviedli mňa. Som jak náhrada. Nie divu že Tsurara ma nemá rada keď stratila dieťa a ma vychovávať nejaké cudzie decko.
,,Hirai mrzí ma to a teraz už chápem tvoj postoj ku mne. Mne by sa tiež nepáčilo že o rok po smrti mojej sestry by mi doniesli novú to je ako keby Fill zahynula a kúpia mi inú rastlinu. Ale budem sa snažiť aby sme sa spoznali a nebral si ma na príťaž, chcem byť aspoň tvojou kamarátkou keď miesto sestry patri tej tvojej pravej." Naliehala som na Hiraia ktorí sa sústreďoval len na klavír. Všimla som si že hrá dvojhru tak som si sadla vedľa neho ku klavíru a pripojila sa. Naozaj som chcela byť aspoň kamarátkou keď mal pravdu že ja do rodiny Annsley ani nepatrím. Som možno obyčajne dievča ako Sumie a teraz je mojou povinnosťou sa správať k rodine Annsley ako k pánom. Keď sme dohrali jednu ruku som mala na klávesoch na ktorú mi spadla slza. Hirai si to všimol a položil svoju ruku na tu moju. Vlasy ktoré mi padali do tváre mi ľahko odhrnul. Potom ma objal. Vo svojom vnútri som bola zaskočená ale aj šťastná. Všimla som si že keď v mojej prítomnosti je Hirai sa mi srdce rozbúši od radosti, asi ho mám veľmi rada a ani si to neuvedomujem. Keď sa Hirai odtiahol povedal mi.
,,Prečo plačeš nemáš dôvod na slzy. Dnes som si uvedomil ako som ti ublížil, ublížil som bezmocnému anjelovi, ktorí za nič nemôže. Odpusť mi Saaya. Ale niekedy aj zabudnem kto som. Zabudnem že som anjel a to by som nemal." Utrel mi slzy z tváre. V očiach som mu už nevidela bolesť a hnev ale videla som oči plne lásky a radosti. Tie oči sa mi veľmi páčia a keď ich vidím také rozžiarené a naplnene radosťou ich krása sa nedá opísať. Mysľou mi prebehlo ako je možné že Hirai ma tmavomodré oči keď otec má slabomodré a matka sivé. Pri pozeraní do jeho oči som chvíľami bola unavená a strácala vedomie radšej som sa od Hiraia odtiahla a šla k oknu.
,,Odpusť brat môj ale už pôjdem do svojej izby nejako mi nieje dobre." Vravela som.
,,Pravdaže, ak chceš sestra odnesiem ťa lebo sa mi zdá že strácaš vedomie." Prišiel ku mne a mierne ma pridržiaval. Naozaj som strácala vedomie, chvíľami sa mi zahmlievalo pred očami. A o chvíľku som videla iba čiernu tmu. Cítila som ako ma niekto drží na rukách keď som sa jak tak prebrala. Počula som hlasy ako sa rozprávajú.
,,Spravil si dobre syn môj že si Saayu priviedol do bezvedomia takto si nebude veľmi spomínať na váš rozhovor." Otcov hlas som počula slabo.
,,Áno môj pane mate pravdu aj keď si myslím že je to nesprávne takto ďalej tajiť všetko pred ňou to akoby nemala žiadne právo na súkromie vo svojom vnútri. Ma vôbec nejaké právo na svoje súkromie?" hlas Hiraia znel nahnevane.
,,Syn môj, Saayno súkromie rešpektujem tak ako tvoje. Ale niektoré slova nie sú pre jej uši. A nikdy nedovolím aby sa dozvedela pravdu. Stačí to že má rodinu ktorá ju miluje a chráni nadovšetko." Cítila som ako ma hladí otec po vlasoch. Bolo to zvláštne. Všetko som počula a aj vnímala. No nemohla som otvoriť oči. Nejaká sila mi to nedovolila. Čo sa to deje?
,,Otec mne by sa nepáčilo keby ste ma ťahali za nos. Pochopil by som keby to robila mama ale vy?" Hirai stále trval na svojom.
,,Syn môj, koľko ráz ti mam vysvetliť že je to pre Saayno dobro. Myslíš že keď sa dozvie pravdu nebude sa chcieť vrátiť? Bude a ja už nechcem stratiť ďalšie dieťa. A ani ty určite nechceš stratiť Saayu! Viem že to nieje správne ale povedz syn môj čo mám robiť aby som ju od toho všetkého uchránil, je taká citlivá a bezmocná." Otec ma tam začal oplakávať akoby som bola mŕtva.
,,Otec a čo ak sa mýlite. Veď predsa nevidíte do budúcnosti čo sa stane. Čo ak Saaya zostane a nebude túžiť sa vrátiť? Rozmýšľali ste nad tím aj že je to jej život a ak ju mate rád tak by ste ju mali nechať rozhodovať o ňom samu ako má žiť!" keď Hirai dopovedal cítila som ako ma uložil na posteľ. Sadol si ku mne a hladil ma po líci.
,,Máš pravdu Hirai ale ver tomu že ona tu aj tak zostane. Lebo v jej svete by nemala miesto ochrany. Musíš dávať pozor, vieš prečo. Teraz odídem za tvojou mamou ďalej prediskutovať ako to vyriešime. Ty tu zostaň a čakaj kým sa preberie." Nazlostený otec odišiel. Cítila som na sebe Hiraiov pohľad. Teraz som nevedela či mam Hiraiovi povedať že som všetko počula alebo čušať. Trápilo ma že otec mi nechce povedať pravdu. Sklamal ma, on jediný mi nikdy nič netajil a teraz som sa dozvedela že ma predomnou toľko tajomstiev.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 ahoto-album ahoto-album | 7. dubna 2012 v 13:40 | Reagovat

Pekný blog! ; )

2 weirdpeople*Polly* weirdpeople*Polly* | 7. dubna 2012 v 17:38 | Reagovat

prosíím daj sem aj 4.kapitolku :D a ide ti to supeer!! ;) :D

3 Violl Violl | Web | 7. dubna 2012 v 19:34 | Reagovat

woow :D a PS: prijímam do affs! :-)

4 ahoto-album ahoto-album | 9. dubna 2012 v 15:33 | Reagovat

Krásne. ; )

5 Táni Táni | Web | 9. dubna 2012 v 23:38 | Reagovat

Super!Strašne ma to baví čítať :D :)

6 Luna Luna | Web | 10. dubna 2012 v 10:24 | Reagovat

Ďakujem všetkým :D Som veľmi rada že sa vám pači :) Pracujem na štvrtej tak čo chíľu ju pridáám :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama