7.Kapitola

7. května 2012 v 19:57 | Luna |  Story (Luna)
Aj keď mám pocit že vás to prestáva baviť, mňa určite nie a dnes som napísala túto kapitolu. Tak ju sem jasnačka pridávam :D Kuk a ak vás to baví tak komentíki prosim :D a napíšte aj ktoré osoby zhruba máte radi :D Díík :)



Spectra a Electra sa vznášali nad zemou. Ion iba mávnutím ruky ukázal že majú zostať tam kde sú a neprestával sa mi venovať.

,,Viem čo je to za obraz, ani nemusíš pokračovať. Ten obraz sa volá Dávne poznanie. Máš naozaj šťastie, lebo ten obraz sa málokomu ukázal, vlastne zatiaľ ho videli len dvaja. Neskôr sa porozprávame dobre, teraz musím ísť, za chvíľu sa začína party." Usmial sa a odkráčal za Spectrou a Electrou, ktoré netrpezlivo čakali. Ešte sa ku mne otočil a dodal,, Saaya ak sa chceš dozvedieť o obraze viac, tak nezabudni že najlepšie o ňom bude vedieť Andrew Foolst. Ten sa zaujíma o dejiny školy a všetko okolo nej." mierne sa poklonil a pokračoval v ceste. Trošku ma zmiatlo že znova pokračuje v starých zvykoch. Vyskočila som na nohy a čakala nech Ion a dvojčaťa zájdu mimo môjho dohľadu aby ma nevideli. Pomaly kráčam k ubytovni (mimochodom na záhradu je prístup iba bočnou cestou okolo, práve ňou šiel Ion naspäť a ja idem k ubytovni bližšie lebo som zistila že tu máme aj balkóny) presnejšie k balkónu našej izby. Je zvláštne že si ho všímam až dnes, asi som prehliadla dvere v izbe smerujúce naň. Obhliadam si náš balkón. Mam šťastie lebo Parthenocissus sa ťahajú aj po balkóne a je možne po nich vyšplhať. Vykasám si rukávy a hrr do šplhania. Ani to nebolo strašné až na moje pristátie hore kde som stratila rovnováhu a prekoprcla sa na dlažbu balkónu. Sumie otvorila dvere a vyplašenými očami sledovala čo sa deje.

,,Saaya kde si bola? Vieš aký si mi nahnala strach! Myslela som že si sa stratila a Ion by ma..." radšej nepokračovala keď videla ako sa nemotorne pokúšam zbaviť lián, ktoré sa mi zachytili o topánky. Pomohla mi a bez ďalších komentárov ma zaviedla do izby. Na moje prekvapenie v izbe sedela Asae. Na prvý pohľad som ju spoznala podľa jej mŕtvolné bledej pokožky. A jasné že vybratého oka, ktoré práve čistila. S vypleštenými očami som na ňu zízala. Keď si oko dočistila vrátila ho naspäť tam kde patrí a venovala mi svoj úsmev.

,,Ahoj Saaya som Asae. Ale ty ma už poznáš, veď kto by ma nepoznal." Uštipačne hovorí a podáva mi ruku. Podala som jej tiež ruku ale v momente som zatuhla, lebo som jej ruku nechtiac odtrhla od tela. Zízam na ruku ktorú som držala a zároveň na Asae.

,,Z toho si nič nerob, stáva sa mi to často ale zvykneš si." Zobrala si ruku naspäť a pchala ju na pôvodne miesto. Ja som nevedela čo dodať a stála som tam ako socha.

,,Saaya si v poriadku? Nevyzeráš najlepšie." Hodnotí Sumie môj výraz v tvári.

,,Máš pravdu Sumie nejako zbledla, myslím že by jej prospel nejaký opaľovací krém." Vraví Asae.

,,Čo to trepeš žiaden krém, ale.." nenechala som Sumie dohovoriť a skočila som jej do reči.

,,To stačí slečny. Som v poriadku len ma vyľakalo že som odtrhla niekomu ruku." Sadla som si vedľa Asae na posteľ.

,,Asae som rada že ťa spoznávam dokonca ti musím prezradiť že Sumie ťa špehuje, mala by si si dávať na ňu pozor." Krútim hlavou a myslím to vážne.

,,Saaya ja som ju nešpehovala, len som chcela vedieť čo robí a to je iné." Sadla si Sumie oproti nám s prekríženými rukami na bruchu. Ja i Asae sme sa pekne Sumie vysmiali.

,,Ja sa nehnevám, vieš Saaya keby si ju poznala dlhšie budeš vedieť že Sumie ma vo zvyku robiť aj horšie veci než sa rozprávať s Hilaire o mne a ohovárať ma či špehovať napríklad rada..." ani nedopovedala a už ju prekrikuje Sumie na obhajobu.

,,Nemusíš tu prezrádzať všetko Asae! Saaya je dosť všímavá na to aby ma spoznala za par dní." Z tejto témy ma zaujala Hilaire.

,,Pardon ale niečo mi tu nesedí. Kto je Hilaire?" nadvihujem obočie a dožadujem sa odpovede. Asae na mňa hladí a v očiach jej vidím otázku ako to že to neviem. Zase Sumie sa len podozrivo usmieva. Zamračím sa na obidve a prinútim Sumie všetko vyklopiť do detailov.

,,No vrav Sumie hádam to nie je veľké tajomstvo." Podpichujem do nej. Ani ústa neotvorí a jej krištáľová guľa sama prehovorí.

,,Ja som Hilaire!" v Sumiinej guli sa zjavy hlava ženy. Vidno iba modré pozadie v ktorom poletujú jej biele vlasy, červené pery a slabo sivé oči sú na bielej tvári. Takže sa proste pozerám na guľu v ktorej je hlava Hilaire. S otvorenými ústami a spadnutou sánkou zízam na Hilaire.

,,Saaya ja ti to vysvetlím. Začnem od začiatku dobre aby si všetko pochopila. Hilaire mi daroval Ion. Ako vidíš je to krištáľová guľa, lenže niekedy Hilaire bola obyčajným dievčaťom ako sme mi, kým ju nezačarovala väčšia čarodejnica na nekonečný život do gule. Hilaire je jediná svojho druhu. Ostatné čarodejnice majú vlastne gule ale tie sú obyčajne, že ti ukážu čo chceš a podobné veci. Lenže Hilaire je pradávna čarodejnica, bohužiaľ teraz v guli." Sumie si podoprela bradu rukou čo Hilaire má zatiaľ sledovala od hlavy až po päty. Asae nehovorila nič iba si pilníkovala nechty s pilníkom, korí našla na Sumiinom stole.

,,A prečo sa odtiaľ neodčaruješ alebo čo?" pýtam sa Hilaire. No namiesto nej odpovedá Sumie.

,,Tá čarodejnica ktorá uväznila Hilaire obetovala pre to kúzlo nesmrteľný život." Pozerám na Sumie nechápavo a ona dodáva ,, Proste tá čarodejnica umrela len aby Hilaire dostala do tej guli." Upresňuje mi Sumie a ja jej nato len prikyvujem. V momente nášho rozhovoru klope dakto na dvere. Ani sa nestihnem postaviť Spectra nám vletí do izby.

,,Saaya pokojne seď, len som vám prišla oznámiť že party sa za chvíľu začína a Saaya tam rozhodne nemôže chýbať." Spectra sa milo usmeje a obráti sa na odchod.

,,Spectra čo keby si sa k nám pridala na pár minút?" navrhujem.

,,Ďakujem za pozvanie ale som s Electrou organizátor a zabila by ma keby som jej nepomáhala." Nevinne sa usmeje.

,,A nie si už náhodou mŕtva?" ozve sa Asae. Spectra si z otázky nerobí ťažkú hlavu.

,,Neboj Asae ani ty nemáš ďaleko od smrti ." Ironicky komentuje Spectra a odchádza z našej izby. Ja len krútim hlavou nad Asae. A Sumie ju karhá za jej hlúpe otázky, tu sa dozvedám že to nebola prvá.

,,Dobre baby, myslím že by sme mali vyraziť aby sa nehnevali." Vstávam z postele zakývam Hilaire, ktorá zase nebadane zmizla a chytím za ruky Sumie a ťahám ju vstať z postele. To podobne opakujem aj s Asae, ale už opatrnejšie ( aby som jej zas neodtrhla ruku).

Po ceste do haly kde sa koná party rozmýšľam že som zase zabudla si zapísať všetko čo som chcela. Popravde mala som to v pláne keď som šplhala do izby cez balkón ale vypadlo mi to z hlavy v momente pri stretnutí s Asae. Dá sa aj povedať o Asae že nie je veľmi múdra, skôr je taká princeznička. Lenže teraz mám iné veci na práci ako premýšľať o hlúpostiach a to je stretnutie celej ubytovne. Prežehnám sa a zaháňam moje myšlienky v momente keď zbadám ako ma sledujú niekoľko neznámych očí. Stojím na schodoch a snažím sa milo usmievať. Z toľko obyvateľov ubytovne čo sú tú ma sleduje každá jedna tvár a mňa to dosť stresuje. Sumie a Asae šikovne sklznú dole a mňa nechajú stáť na schodoch. Sledujem každú jednu tvár ako si niečo medzi sebou šepkajú a niektorí sú mnou naprosto očarený a sledujú ma bez žmurknutia a jediného nádychu. Očami hľadám Iona aby som tu nestála ako víťazná medaila. Ani sa nenazdám a svetla zhasnú, všetky sviečky vzplanú. Ion sa zrazu vynorí spoza môjho chrbta a hlbokým hlasom prehovorí.

,,Žiaci Lesnej i Mŕtvej ubytovne. V tomto okamihu som veľmi rád že vám môžem predstaviť Saayu Annsley. Dcéru šľachtického rodu a zakladateľa našej akadémie Annsl." Po jeho slovách stále na mňa všetci zízali až na Asae, ktorá mala oči len pre Iona. V kútiku duše som akoby žiarlila. Pritom ich sledovaní sa mi aj mierne poklonili. Pozrela som sa na Iona, ktorí mi znovu ako džentlmen podal ruku a druhu skryl za chrbát. Usmiala som sa keď som si všimla ako mu oči pekne žiaria. Nechala som sa odviesť dole zo schodov kde mi všetkých pomaly predstavoval. Po dlhom zoznamovaní, zapli poriadnu hudbu a všetci sa hnali do tanca. Ion sa zatiaľ dal do reči s Asae a ostatnými deckami. Odstúpila som si nabok k stene aby som mohla nájsť Sumie. Akoby na zavolanie Sumie našla mňa.

,,Prečo tu stojíš a netancuješ." Kričí mi do ucha, lebo pre hudbu ktorá ide na plné pecky sa ťažko dá počuť vlastné slovo.

,,Sumie to nerieš prosím a zavolaj mi Andyho!" pozrie na mňa ale nič nehovorí i mykne plecom a poberie sa ho hľadať. Po chvíli vedie ku mne celkom pekného chlapca. S tmavými vlasmi hnedej farby a zafírovými očami v odtieni zelenej farby, ktoré pri pohľade na mňa žiaria radosťou. Andy ma opálenejšiu pokožku.

,,Ahoj som rád že si s vami môžem podať ruku." Podám si s ním rukou a vravím mu.

,,Môžeš mi pokojne tykať Andy, vykajú si len vyššie postavený ako som ja." Škerím sa naňho a v duchu má mrzia moje slová aj keď sú pravdivé. Nerozumiem vôbec tomu prečo sú niektorí akože vyššie postavený a ostatný sú normálny. Veď všetci sme si svojím spôsobom rovný.

,,Budem veľmi rád aspoň jedna výhoda." Smeje sa.

,,Ja idem" vraví nám Sumie a mizne medzi ostatnými.

,,Andy poznáš nejaké tichšie miesto kde sa môžeme nerušene porozprávať?"

,,Pravdaže Saaya, môžeme si sadnúť von do záhrady alebo zájsť do knižnice či na moju izbu." S tou izbou hovoril tichšie ale aj tak som ho počula. Asi mám dobrý sluch.

,,Poďme prosím do knihovne." Prikývol a ukázal že ho mám sledovať.

Ostatných som nechala sa baviť, a spolu s Andym som sa potajomky vyparila do knihovne. Po prechode zopár chodbami sme dorazili do nádhernej knihovne. Bola veľká a krásne vyzdobená nádherným nábytkom.

,,Tu budeme mať dosť súkromia, lebo ostatný veľmi knižnicu nemusia a teraz majú prácu na parkete. Ja tu strávim vždy dosť veľa času." Mierne kútiky úst vykrivil do úsmevu a doložil,, Prečo vlastne sa chceš so mnou v súkromí rozprávať?" zavrel dvere a sadol si na gauč, ktorí bol v strede miestnosti. Sadnem si vedľa neho a vysvetľujem.

,,Potrebujem vedieť od teba pár informácii o jednom obraze. Ion mi poradil aby som sa spýtala na to teba." Trošku sa začervenal.

,,O aký obraz presnejšie ide?" zisťuje.

,,Ide o obraz menom Dávne poznanie." Pri mojich slovách trochu znervóznel.

,,Ten obraz existuje iba jeden pokiaľ viem, a ak mám dobre informácie z kníh zjaví sa iba tomu kto ma právo vidieť minulosť, budúcnosť či prítomnosť." Trošku naňho pozerám vyplašenými očami lebo neviem prečo chce obraz aby som videla budúcnosť či minulosť.

,,Prečo sa Saaya o ten obraz zaujímaš?" Andy sa snaží pochopiť o čo mi ide.

,,Lebo som ho videla." Povedala som to tak nahlas a sebaisto že som bola z toho samá prekvapená. Andy sa z hlboká nadýchol a hlasno vydýchol. Bol z toho v šoku.

,,Saaya to znamená že naozaj existuje, každý vraví že nie lebo ho videl iba jeden z nás no a prečo jednému veriť ale ty si druhá, si si istá že to bol on?" táto téma začína byť vážna z môjho pohľadu.

,,Andy určite lebo som tam videla niečo čo sa stalo v minulosti, no a keď ma vyrušila Electra, (ktorá ho nevidela ) ten obraz potom zmizol som si tým istá že to bol on." Ťažko verím svojím vlastným slovám.

,,A kto bol ten druhý okrem mňa?" pýtam sa zo zvedavosti. Andy zatajil dych a povedal mi vážne že to nevie, vraj keď sa chcel dozvedieť kto každá kniha, ktorá obsahovala o tom neznámom informácie na jedných pár stránkach sama od seba zhorela. Túto záhadu budem musieť určite poriešiť. Lebo nie som tu ani poriadny celý deň a dozvedám sa veľa vecí, ktoré by mi otec asi nechcel povedať (Tsuraru ani nespomínam). Obaja sa v momente otočíme k dverám keď sa otvoria a v nich sa objaví Spectra.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Violl Violl | Web | 8. května 2012 v 12:45 | Reagovat

wow :**

2 Lussy Lussy | Web | 12. května 2012 v 12:21 | Reagovat

: * Wow

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama