8. Kapitola

16. května 2012 v 16:37 | Luna |  Story (Luna)
Trošku viac dlhé, ale snaha bola :D Ďalšie pokračovanie mojej poviedky. Dokonca som ju zatiaľ nazvala Life Dark Princess :D Ale na názve budem ešte dlho premýšľať :D Dúfam že vás to baví :) Tak príjemne čítanie :D


8.Kapitola
,,Spectra, čo ťa k nám privádza?" usilujem sa o úsmev aj keď teraz nemám náladu sa usmievať, riešim zaujímavú a vážnu tému preto musím zachovať vážnu tvár.
,,Mňa len či si poriadku, Ion mi kázal dávať na teba pozor a iné hlúposti. Neviem čo presne hovoril lebo cez ten rámus som nepočula poriadne seba nieto jeho žvasty. A aby som nezabudla ti mám odkázať že zajtra príde po teba kočiar do akadémie." Spectra vošla k nám do knižnice a ladným vzlietnutím priletela si sadnúť na gauč vedľa mňa a Andyho.
,,To je od Iona milé ale nepotrebujem pestúnku a načo kočiar?" hľadím na Spectru so zvedavými očami a nevšímam si jej výraz na tvári.
,,Fíha Saaya začínam ti čoraz viac závidieť." Nezaobíde sa bez komentára Andy.
,,Andy to nieje ako si myslíš, Saaya kočiarom príde po teba Hirai, dôvod neviem." Spectra očami prehadzuje raz na mňa a raz na Andyho. Ticho sedím a hľadím zasnívane pred seba. Som rada že uvidím Hiraia ale zašla by som aj po vlastných. Tu si musím aj pripomenúť že nesmiem zabudnúť na sľub čo som dala Sumie. Ticho prerušila vzápeti Spectra.
,,Prečo ste sa tak zrazu vytratili?" usmieva sa.
,,Chceli sme mať súkromie" reaguje okamžite Andy. Štuchnem ho lakťov a pokračujem svojou výhovorkou.
,,Len som zisťovala pár zaujímavosti o jednom obraze, ktorí ma zaujal. Nič dôležité. Andy ak chceš môžeš už ísť sa pokojne baviť s ostatnými." Vravím a hneď na to pokračujem ,,Aj ty sa choď Spectra zabaviť, obidvom to prospeje." Andy sa zdvihol z gauča a smeroval k dverám. Spectra sa tiež zdvihla a povedala.
,,Saaya, ak chceš mať súkromie stačí povedať netreba chodiť okolo horúcej kaše." Chichúňa sa.
,,Ja by som aj tak šiel, nenechám predsa čakať nádherne dámy na sexi chalana ako som ja." Andy mi kýva spoza dverí a zároveň ich za sebou pomaly zatvára. Spectra len pokrúti hlavou.
,,Saaya keby niečo tak ma zavolaj. Poviem Iónovi že si chcela mať súkromie a že nepotrebuješ takú spoločnosť ako je trápny komický Andrew a lietajúci duch." Spolu so Spectrou sa smejem na jej slovách a dodávam.
,,Nemusíš tak vravieť Spectra a prečo vlastne chcel Ion aby si mi robila pestúnku?" nadvihujem obočie.
,,Nechce aby si bola sama. Vraj je to tu ešte pre teba nové a tak.." nedokončila vetu a preletela od gauča k dverám.
,,Rozumiem, príjemnú zábavu. A Spectra nevieš čo ma proti mne Electra?"
,,Electra? Pokiaľ viem tak nič. Saaya ak ťa trápi jej správanie tak ti hovorím nechaj to plávať lebo Electra je trošku viac no.." ukazuje gestom že je padnutá na hlavu. Prikyvujem hlavou a usmejem sa. Zakýva mi a zmizne v stene. Hneď ako Spectra mizne v stene stávam z gauča a rozhliadam sa či nenájdem tuš a pierko, pravdaže aj papier. Tuš a pierko som našla na stolíku pri lampe. Jeden čistý papier som zbadala v poličke pri knihách. Položila som si papier na stôl, ktorí je pri gauči. Usadila som sa a začala písať.

Zápisky: Saaya Annsley
1.Som adoptovaná, do šľachtickej rodiny a nepoznám svoj pravý pôvod /minulosť.
2. Neviem vôbec kto poriadne som a čí som vôbec anjel.
3.Dozvedela som sa o Hiraiovej pravej sestre, ktorá zomrela v Mŕtvom lese.
4. Otec mi nechce povedať pravdu. Obáva sa, že sa vrátim do svojho sveta a že ma navždy stratí.
5.Zvlástny sen o dievčati s truhličkou, ktorú zahrabala pod kriakom s ružami. Prenasledoval ju kostlivec v čiernom plášti, záchranca mal zelené oči, ktoré sa mi zjavujú.
5. Obraz Dávne poznanie. Ruža v lese, zahynula, na jej mieste prepadajúca zem.

Postrehnutia a ZISTIŤ!
1. Hirai ma zakázané vravieť mi niečo čo o mne vie. Stihol by ho trest, o ktorom mi nemôže povedať.
2. Zistiť kde je Mŕtvi les.
3. Zistiť kto je popravde zač Kaname Shirou.
4. Zistiť niečo o obraze Dávne poznanie.
5. Podozrivá: Electra. + zistiť priezvisko(iba tak).
6. Pomôcť Hilaire.
7. Nájsť v hodnú skrýšu pre môjho netopiera. + taktiež zistiť jeho pôvod.
8.Zistiť kde sa nachádza Hiraiova ubytovňa a jej názov.

Pozriem sa na stránku a som zo sebou spokojná. Teraz mám pokope všetko čo potrebujem a čo som zatiaľ zistila. Papier som si poskladala a skryla do ruky. Teraz ho budem musieť odniesť do izby a riadne skryť. Odchádzam z knižnice do haly kde sa koná party. Pomaly sa miešam do davu. Zrazu ma Sumie chytí za ruku a vlečie k stolu plným rôznych jedál.
,,Saaya kde si toľko, prichádzaš o to najlepšie." Kričí mi do uši a zároveň si pochutnáva na žabích stehnách. Kým ma ústa plne žabacinou rozmýšľam nad výhovorkou.
,,Bola som v knižnici a prehliadala si knihy. Teraz plánujem ísť do izby. Necítim sa veľmi dobre, ospravedlň ma." Kým niečo povie zvrtnem sa na opätku a náhlim sa do izby. Popritom som si všimla že Asae sa baví s Neferet Sayori, ktorá je mimochodom dcérou múmie. Zašla som hore schodmi a mierila rovno do izby. Obzerala som sa po stenách čí sa tam nezjaví Dávne poznanie, ale nič. Hneď ako som zavrela za sebou dvere som skočila na posteľ a siahla pod posteľ. Po chvíľke prehrabávaním sa vecami som našla truhličku na netopiera. Otvorím ju a z krku sťahujem netopiera a vkladám ho do nej. Ešte na dno vkladám môj papier. Truhličku opäť vkladám pod posteľ a zahrabávam čo najďalej aby ju ani Sumie neobjavila. Po skončení sa obraciam k Hilaire.
,,Hilaire nevieš náhodou niečo o Electre?" lenže tá ma ignoruje a ani sa mi nemieni ukázať. Moju pozornosť si náhle získava zaklopanie na dvere.
,,Vstúpte." Do izby vojde s úsmevom Ion.
,,Vyrušujem?" spytuje sa.
,,Pravdaže nie. Čo ťa tu privialo?" žmurkám na Iona s rukou v bok.
,,Vtáci štebotali že ťa tu nájdem. Prišiel som ti len oznámiť že som dostal od pána riaditeľa správu. Vraj ťa máme oboznámiť ako to v akadémii chodí, ale Hirai povedal že to mám ponechať na zajtra." Ion si sadol na Sumiinu posteľ a čakal čo mu na to poviem.
,,V poriadku Ion, ďakujem za informáciu. Ubezpečujem ťa že by som bez nej dlho neprežila." Uťahujem si z neho ale on len prikyvuje s úsmevom na tvári.
,,Ako ti dal vedieť Hirai čo si želá? Aj že zajtra príde po mňa kočom?" sadám si oproti Iónovi.
,,Hirai sa tu zastavil. Bol na ceste do svojej ubytovne." To mi pripomenulo 8.poznámku na mojom papieri.
,,Hirai tu bol...a kde ma vlastne ubytovňu?" Trošku som ho asi tou otázkou zarazila, lebo pozeral na mňa zmetene.
,,Saaya nemyslím si že som tá správna osoba od ktorej by si sa to mala dozvedieť. Podľa tvojej otázky ti to nik nepovedal nie?" vyvaľoval na mňa tie svoje krásne oči.
,,Nie ale to nevadí (klamala som, dosť ma to aj hnevalo). Ión nechcem ťa vyháňať ale som unavená rada by som si šla ľahnúť ak dovolíš. Predsa ti ďakujem aj za spoločnosť." Ľahla som si na posteľ a hlavu podoprela vankúšom. Vnútri som sklamaná. Myslela som si že Ion je jediný, ktorí mi nič nebude tajiť ale je presne ako ostatný.
,,Saaya vážne ma to mrzí ale pochop ak si to neželá riaditeľ alebo Hirai ja nič nezmôžem. No budem sa snažiť ti ju aspoň ukázať. Tak teda dobrú noc, aj tak za chvíľu party skončí lebo sa schyľuje k noci." Cítila som ako stojí nado mnou a sleduje ma. Zavrela som oči a čakala kým odíde. Keď som nepočula kroky znova som sa otočila k nemu. Nakláňal sa nado mnou a oči mal sfarbené červenou farbou. Prudko som sa nadýchla a zatajila dych, keď mal ústa z ktorých mu vyčnievali ostré zuby upíra pár centimetrov pri mojom krku. Srdce mi prudko bylo. Z úst som len slabo vyjachtala.
,,Ion..." moje slová zanikli v strachu. Ion ako započul svoje meno sa hneď vzdialil od môjho krku a do ucha mi pošepkal.
,,Odpusť nechcel som." Vzdialil sa odo mňa úplne a otočil sa mi chrbtom. Jednou rukou sa chytil za hlavu. Naposledy sa na mňa pozrel jeho červenými očami upíra, v ktorých som zazrela veľký smútok, bolesť a túžbu po krvi. Ďalej po ňom zostal iba prudký vietor po jeho odchode. Zízala som nemo na dvere a vlasy mi poletovali hore dolu. Srdce sa začalo pomalšie ukľudňovať a v mojej hlave prebehovali myšlienky jedna za druhou. Našli sa tam aj otázky ako: Dokázal by mi Ion ublížiť alebo bol to iba jeden skrat túžbou krvi? Bez zmyslov ďalej premýšľať som si opäť ľahla a skrútila sa do klbka. A v nutrí svojho srdca som si želala zabudnúť. Strach a únava ma zas premohli a nechala som sa uniesť spánkom.
Nasledujúce ráno ma prebudilo Sumiine chrápanie. Vedľa Hilaire som zbadala jednu ružu a lístok. Ružu som si privoňala a lístok prečítala.

Milá Saaya.
Píšem tieto riadky s veľkou bolesťou v srdci. Včerajšia noc je pre mňa zlá spomienka minulosti. Ale i tá ti hlboko ublížila a preto prosím odpusť. Neviem vysvetliť prečo, ale skoro sa ti stalo moje konanie nešťastím. A to ma najviac bolí. Raní ma pomyslenie na tvoju bledú tvár z ktorej sa slzy skoro začali liať. Bol to zlý čin, ktorí neviem napraviť. Ak mi neodpustíš pochopím to. Napriek všetkému pevne verím a dúfam že si voči mne nestratila dôveru.

Ion.
Dočítala som lístok so slzami na krajíčku. Rozhodne dnes nechcem spomínať na to, čo sa stalo včera v noci. Lístok som šupla pod posteľ do nevybaleného kufra. Na ružu som ani nepozrela. Náhlila som sa rýchlim krokom upraviť do kúpeľne. Po pár minútach som bola upravená. Pri odchode z kúpeľne som narazila na Sumie, ktorá mi mávala s ružou pred očami. S rukou v boku, kruhmi pod očami a strapatými vlasmi malá dobru náladu. Prezradili to jej oči, ktoré šibalsky na mňa pokukovali a jej jasný úsmev.
,,Fíha, otvorím oči a čo nezbadám.." nadvihla obočie a ružu si privoňala.
,,Ak chceš môžeš si ju nechať." Odsunula som ju z dverí aby som mohla prejsť.
,,Tak to nie, nikam ťa nepustím kým mi nepovieš skadiaľ sa to tu vzalo." Zastala mi v ceste a bránila aby som sa popri nej mohla prešmyknúť.
,,Sumie nie je to jedno? Je to len ruža ako každá iná." Chcela otvoriť ústa a protirečiť. Lenže som jej náhle ústa prikryla rukou a pokračovala.
,,Dnes príde Hirai po mňa kočom do akadémie. A ty pôjdeš pekne so mnou a ak Hirai nebude namietať môžeš vedľa neho sedieť." Sumie začala poskakovať hore dole po izbe ako keď sme sa prvý krát stretli. Šialená od šťastia kričala a smiala sa na plné hrdlo. Ružu, ktorú mi dal Ión držala v ruke. Pri jej skákaní po posteli a behaní po izbe z nej vypadali všetky lupene. Jeden mi dokonca pristal i na hlave. Bez komentov a námietok som pozerala na Sumie aká je šťastná a bláznivo zahľadená do Hiraia.
,,Budem sedieť vedľa Hiraia! Aaaaa!" to stále opakovala v jednom kuse. Nechala som Sumie predychávať novinku a pobrala som sa k dverám na ktoré niekto zúrivo klopal. Bolo mi jasné že sa prišli sťažovať. Na moje prekvapenie v nich stal Andy so strapatými vlasmi v tmavomodrom pyžame. Oprel sa o zárubňu a nadhodil úsmev.
,,Prišiel som skrotiť neposlušné dievčatko na sťažnosť pár deciek."
,,Pokojne poď ďalej, ale musím ťa varovať! Sumie teraz neskrotí nik, hlavne nie potom čo som všetko videla čo robila." Škodoradostne som sa usmiala a nechala Andyho vstúpiť. Ešte som zostala stáť vo dverách, lebo na konci chodby som zazrela pri veľkom okne stáť jedno dievča, ktoré som videla na jednom z obrazov, čo som si prezerala vtedy keď sa mi zjavil obraz Dávne poznanie.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Sasulik....27 Sasulik....27 | 16. května 2012 v 18:16 | Reagovat

trošičku dlhé :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama