10.Kapitola

17. června 2012 v 20:28 | Luna |  Story (Luna)
Ahoj :) Viem že vas to nebaví ale aj tak tu pridávam ďalšiu kapču :) Ps: Ja vetšinou všetko improvizujem malo kedy mam premyslene čo sa stane :) Ale raz ked bude hotová všetko začnem do bodky upravovať a bude z nej užastná kniha :D viac v cč..


10.Kapitola
Prudko som sa otočila s otázkou v očiach,, Čo to ma znamenať?" ale Ión tam nebol. Na miesto neho som chabo zízala na prázdne schody. Vyparil sa jeho obľúbeným spôsobom, ktorí mi už začína liezť pekne na nervi! Vrátila som sa pohľadom k Sumie ktorá ma už vliekla do školy. Škola z vnútra vyzerala ako starobylá kaplnka. V strede sa ťahali schody ako na ubytovni a popri nich z ľavej i pravej strany boli čierne skrinky. Pozdĺž dolného poschodia sa tiahla dlhá chodba z ktorej sme mohli prestúpiť do pravého krídla školy alebo do ľavého krídla. V strede areálu školy je veľká záhrada s fontánou lavičkami a podobne. Na konci sa ľavé krídlo a pravé spoja a uzatvárajú tak zadné stredne krídlo. Ja sa nachádzam v prednom strednom krídle. Toto všetko viem od minulej prehliadky čo som zavítala na Annsl. Takže keď to všetko zhrniem škola je v tvare štvorca obklopená lesom z každej strany a v strede je jedna veľká záhrada.
,,Saaya ukážem ti naše skrinky. Mimochodom nemusím ti vysvetľovať kde sme nie?"
,,Budem rada ak mi ich ukážeš a pravdaže viem na prehliadke školy som už bola, aj ta tabuľka nad dverami my prezradila že tu je "únikový východ" ." Ukázala som na ňu bez toho aby som sa otáčala a kráčala za chichútajúcou Sumie. Okolo nás pobehovali rôzny žiaci, ktorí sa valili do tried alebo ku skrinkám. Pristavili sa k nám iba traja z nich. Andy s Asae ktorá ťahala za sebou Neferet.
,,Ahojte kočky!" chytil ma jednou rukou okolo pásu a opätoval mi veľkú pusu na líce. Začervenal sa keď sa odtiahol a začal naháňať Sumie aby jej tieš jednu či dve uštedril.
,,Ten už stihol vybozkať všetky dievčatá ktoré stretol." Krútila hlavou Asae nad Andym.
,,Ja som nemala ani tu možnosť utiecť. Hneď ma chytil za trčajúce obväzy okolo rúk a vybozkal mi obe líca." Vraštila tvár nad spomienkou Neferet. Usmiala sa na mňa a podala mi ruku na uvítanie.
,,Tak keď ste vedeli čo plánuje, mňa ste mohli varovať! Vari hlasivky mate v poriadku nie...mohli ste kľudne zakričať aby som zaujala pózu na obranu. Dala by som karate pózu." Doberala som si obidve s ironickou poznámkou a s vážnou tvárou ktorá dlho nevydržala a vypukla do smiechu pri pohľade na Andyho ako robí prieky Sumie.
,,Skončili ste?" Asae nahodila spýtavý pohľad.
,,Jasne zlato ako vždy nás vyrušíš pri tom najlepšom" hundral Andy na Asae. Sumie sa zatiaľ smiala a odťahovala od seba Andyho tvár aby ju už toľko nebozkal na líca.
,,Blázon, tie tvoje úchilkové dni neznášam!" odtlačila Andyho a utierala si lakťom líca Sumie. Nahodila široký úsmev.
,,Saaya ako vidíš na Andrewa si dávaj pozor, čo sa tíka dôležitých vecí chcem vás upozorniť že meškáme do triedy a pán Hervey sa bude hnevať!" všetci sme okamžite pozreli na hodiny ktoré ukazovali pol ôsmej. Asae ma chytila pod pazuchu a celá naša vyšinutá banda sme zdrhali po chodbách do triedy, ktorá bola v ľavom krídle. Za nami bol len dym a čiara, ktorí zostal po našom odchode pri skrinkách. Andy pred triedou odtiahol dvere na ktorých bola tabuľka s nápisom:
Mágia múdrych mágov
Prof. Ryosei Hervey
Nesmelo nazrel do triedy a zbadal našich spolužiakov ako sa bavia v laviciach alebo stoja pri oknách. Vošli sme dnu a vydýchli si že učiteľ tu nieje.
,,Aké šťastie že starý Hervey tu ešte nieje, riadne by náš vykričal...možno." konštatoval Andy popritom čo som si sadla k Sumie do lavice na ktorej bolo vyryté ,,Tu sedím ja!"Asae si sadla s Neferet za nás. Zrazu sa pred tabuľou a samotným Andym, ktorí sa nestihol usadiť zjavil kúdol sivého dymu z ktorého vyšiel nahnevaný starší pán. Ani som nemusela hádať a vedela som že je to pán Hervey. Usúdila som že je asi mocný čarodej. Podľa jeho klobúku a plášťa vyzeral presvedčujúco. Andy stuhol ako kameň.
,,Starý Hervey tu bohužiaľ je pán Foolst . Na vašu smolu vám nevynadá ale uloží trest napísať pedesiat stranový referát do budúcej hodiny. Tému nechám na vás v tom vám vyhoviem lebo referát mi odovzdáte zajtra na prvej hodine! Nejaké námietky pán Foolst ?" ruky si prekrížil na hrudi a stále sa mračil.
,,Nie pane, odpuste mi, viklzlo mi to z úst." Hlboko sa uklonil.
,,Sadnúť!" skríkol. Ani som nestihla žmurknúť a Andy sedel vedľa našej lavice ako soľný stĺp s červenou tvárou. Pri učiteľoch sa tiež musíme klaňať, je to na znak úcty ako aj poďakovanie že nás učia takí múdry. Ja som mala tiež jedného súkromného učiteľa ale ten ma vždy karhal keď som sa mu poklonila. Nemal to rad, neviem prečo. Hervey sa obrátil k triede a premeral si ju meravým pohľadom. Keď našiel mňa stŕplo mi od strachu cele telo a preglgla som hrču ktorá mi v hrdle uviazla. Teraz sa mi mysľou prebehla myšlienka že vyletím ako raketa z triedy len aby som tu nemusela byť. Hodina prebehla s tím že sme sa všetci predstavili, no všetci sa predstavovali mne a ja im. Rozdali sme si knihy a neskôr nám Hervey rozprával "stručný" obsah čo budeme preberať v tomto roku, plus nám oboznamoval projekty ktoré budeme robiť. Hodinu som presedela ako mucha ktorá je chytená v pavučine. V okamihu zvonenia som si vydýchla a pán Hervey sa snami rozlúčil a zmizol tak ako sa objavil. Na chodbe pred triedou som sa spýtala Sumie.
,,Pán Hervey asi nemá rad humor čo?"
,,Moja on humor naozaj nemusí, najhoršie je že pri nemu každý žiak ma smolu. Nemá rad nikoho až na vyšších." Očkom pozrela na mňa a povedala,, Nerob si plané nádeje si zaradená k obyčajným študentom, teraz si ako my a keď si s nami Hervey ťa uznávať podľa mňa nebude, veď si videla ako si ťa podozrivo premeriaval keď sme si rozdávali knihy nie?"
,,On ma sledoval?" Nadvihla som obočie, to ma prekvapilo lebo vtedy som sa akurát venovala viac učebniciam ako jemu.
,,Nevšimla si si? Si zvláštna Saaya že ti také niečo uniklo. Rada by som vedela čo si myslel." Sumie si chytila bradu a tvárila sa že si naťahuje briadku ktorú nemala.
,,Sumie myslím že je tu viac vecí ktoré si mi nepovedala, prvou si zabudla že ma zaradili k vám a druhou je moja vina že som si to neuvedomila, niežeby mi to prekážalo práve naopak ale nezdá sa ti to zvláštne?" Zastala som a uvažovala.
,,Keď o tom hovoríš tak áno a prepáč nemám vo zvyku sprevádzať nových študentov každý rok, to iba ten je iný." Usmievala sa tak veľmi až som sa bála či jej to tak nezostane. Otočila som sa dozadu a hľadala Andyho, Asae a Neferet.
,,Kde sú ostatný?" čudovala som sa že tu nie su.
,,Andy šiel hneď do knižnice robiť projekt a Asae s Neferet majú inú hodinu ako my." Pokrčila som plecami a pokračovala v ceste.
,,Kedy mi povieš kde sa aká trieda nachádza a dáš mi rozvrh?"
,,Rozvrh si teraz ideme nalepiť do skriniek a tamto má čas, čo tak dnes po rozhovore s Hiraiom? Keď už o tom hovoríme musíme sa isť hneď po poslednej hodine upraviť, no aspoň ja." Prikývla som a kráčala za Sumie ktorá ma viedla k skrinkám. V hlave ma však trápila otázka prečo som pridelená k Sumie a nie k Hiraiovi a ostatným vyšším. Deň sa vliekol ako voda a ja som spoznala pár tried, žiakov či učiteľov. Odbory boli tiež zaujímavé. Sumie mi cez poslednú hodinu telesnej sľúbila že mi dá aj papier s menami učiteľov či mapku školy. Hodiny zas neboli zaujímavé lebo dnes bol iba prvý deň školy, takže nám učitelia rozprávali čo budeme robiť po zvyšok školského roka. Tešila som sa aspoň na stretnutie s Hiraiom, i keď priznám obávala som sa čo sa dozviem o Avalon. Ani som sa nenazdala a očakávane stretnutie bolo tu. Kráčali sme spolu Sumie k fontáne. Ión nás očakával.
,,Ión." Usmiala sa Sumie.
,,Som rád že ste prišli, Hirai nás už očakáva, poďme aby nečakal." Usmial sa a žmurkol na mňa potajme okom. Sumie si to nevšimla lebo riešila špinku na sukni. Kráčali sme v tichosti popri stĺpoch prízemnej chodby ľavého krídla. Dlho som to nevydržala a postavila sa pred Ióna priamo v tvár.
,,Ión, prečo si mi ráno povedal citujem "Hra začala!"? " nahodila som vážnejšiu tvár aby vedel že ma to prekvapilo. Nahodil nezvyčajný úsmev a pomaly sa ku mne priblížil. Naklonil sa k mojemu uchu a pošepkal.
,,Saaya si múdre dievča takže to raz dva pochopíš, nepotrebuješ vysvetlenie." Odtiahol sa a ľahučko prekľučkoval popri mne a pokračoval v ceste. Sumie zdvihla ruky že nechápe, pokrčila som plecami a pokračovala v ceste za Iónom. Prešli sme armádu schodov a ocitli sa na treťom poschodí ktoré je aj posledne (keď nerátam strechu). Zašli sme až k poslednej miestnosti a tou bola knižnica. Knižnica bola na prvý pohľad ako kráľovstvo kníh. Očarila ma svojou tichosťou a pokojom, ktorí z nej vyžaroval. Zaujali ma hlavne staré knihy, ich by sme malo hocikde našli, ani u mňa doma toľko nie sú ale nebudem pátrať prečo lebo odpoveď mam pred očami. Hirai sedel na červenom gauči s jedným chlapcom. Mal zelené vlasy i oči. Zjavne to bol elf. Dokazovali to jeho špicaté uši.
,,Zdravím vás som Avariel Lillnfire." Kýval nám a očkom sa obzeral po Sumie.
,,Ahoj ja som Saaya." Predstavila som sa ako prvá z dôvodu že ostatný ho už poznali alebo niečo o ňom vedeli, usúdila som to z ich pohľadov.
,,Teší ma pani moja je mi cťou vás osobne poznať." Avariel sa mi uklonil a pobozkal mi ruku. Prichytila som sa ako sa červenám.
,,Aj ja ťa rada spoznávam a nie som tvoja pani Avariel, bude mi stačiť náš kamarátsky vzťah ak súhlasíš." Vycerila som úsmev v nádeji že to prijme. Nechcem byť s nikým v nepriateľskom vzťahu či aby mi niekto slúžil. Avariel sa postavil a zelenými očami na mňa žmurkol. Odišiel potriasť rukou ostatným.
,,Saaya ako sa ti páči škola?" Hirai sa pomaly zdvihol z gauča, prišiel ku mne a objal ma.
,,Je veľmi pekná, skoro ako u nás doma len je tu omnoho viac ľudí." Zasmial sa a premeral si nás všetkých pohľadom.
,,Myslím že by sme sa mali usadiť za tamtým stolom." Ukázal na hnedý stôl so šiestimi stoličkami. Začali sme sa pomaly usadzovať. Hirai znova prehovoril. Tentoraz sa pozrel na mňa iba raz a neustále hľadel na Avariela, ktorí si listoval v jednej zaprášenej knihe ktorá bola na veľkej kope kníh, ktoré boli porozhadzované na stole.
,,Dnes som vás tu pozval aby som porozprával Saayi o Avalon. Keďže nie som dobrý rozprávač dovolil som si pozvať Avariela, ktorí sa zaujíma o históriu nášho sveta. Rozpovie nám dosť veľa informácii." Avariel sa uškrnul a ďalej pokračoval v rozprávaní on.
,,Ako náhle som sa o tom dozvedel, vybral som pár kníh s rôznymi potrebnými informáciami." Hovoril Avariel a pevne stískal knihu ktorú držal.
,,Pár kníh?" Ión sa zarazene pozeral na zaprataný stôl s knihami. Avariel si nevšímal jeho pohľad ale bol urazený za Iónovu ironiju. Sumie sa ku mne naklonila a pošepkala mi do ucha.
,,Bojím sa predstavy že raz povie že si doniesol jednu knihu a miesto nej bude mať celé vrece." K tomu dodala,, ale kľudne by som ich s ním študovala." Pohľad uprela na Avariela a žmurkla naňho. K tomu nahodila klipkanie očami a jej bezchybnými riasami. Avariel sa na ňu iba usmial a venoval sa hádke s Iónom. Pošepla som jej naspäť.
,,Myslela som že sa ti páči Hirai."
,,Prosím ťa komu by sa nepáčil, ale on je zatiaľ nedostupný a Avariel je zlatučký chalan s otvorenou náručou. Tu možnosť by som mohla využiť nemyslíš? Aj tak Hirai je zatiaľ zasnúbený." Vytrieštila som na Sumie oči. Hádku Ióna a Avariela prerušilo moje hlasné ,,Čože?" Všetky oči sa upierali na mňa. V duchu som sa karhala, že som tak vyletela bez rozmýšľania, lenže tato správa ma naozaj dostala.
,,Saaya čo sa stalo?" pýtal sa Hirai a odtiahol sa od jednej z kníh ktorú si po celý čas pozeral. Upierala som naňho moje vydesené oči. Chcela som niečo povedať ale z úst mi nevyšlo žiadne slovo. Zrazu sa mi zahmlieval zrak pred očami. Do očí sa mi tlačili slzy. Vôbec som nevedela vysvetliť moju reakciu samej sebe nieto im. Moje konanie sa stalo jasným hlúpym zbabelsvtom. Vybehla som von z knižnice a utekala po chodbách. Za mnou som počula ako Sumie kričí moje meno. Bežala som no nevedela kam. Nakoniec som sa zastavila a snažila chytiť dych pri fontáne, no nemienila som tam zostať. Nie. Chcela som odísť čo naj ďalej. Tužila som sa vrátiť k Fillanthropis, pretože ona jediná mi vedela zahojiť moje boľavé srdce.
,,Saaya!" ozvalo sa za mnou. Otočila som sa a dívala do Ionovích ustarostených oči. Prežíval smútok.
,,Saaya prečo plačeš?" takmer šepkal. Dotkla som sa líca a zacítila som vlhkosť.
Ión prišiel ku mne bližšie aby ma objal no vymanila som sa a skríkla ,,Nie, nechaj ma!" Opäť som bežala, tentoraz s cieľom. Vraciam sa domov k Fillanthropis!
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Anna Anna | 17. června 2012 v 20:36 | Reagovat

UŽ JSTE SLYŠELI O NOVÉ ÚPLNĚ BOŽÍ KNIZE SWEET EVIL? PRO FANOUŠKY YA A BAD BOYS JE IDEÁLNÍ! MÁTE TU MOŽNOST SI JI PŘEČÍST ZDE! http://speak-to-you-fantasy.blog.cz/rubrika/sweet-evil

2 Anna Anna | 17. června 2012 v 20:36 | Reagovat

Na book trailer můžeš kouknout tady:http://www.youtube.com/watch?v=lslJKxxUf7k&feature=relmfu

3 petii-chan petii-chan | 20. června 2012 v 20:38 | Reagovat

Čaw Luna snáď ťa poteší že aspoň ja ti tu nepíšem reklamu xD.Ja tú tvoju poviedku čítam ale som zatiaľ len na 4 kapitole...musím si to preca prečítať od začiatku aby som vedela o čo ide ^^

4 Luna Luna | Web | 23. června 2012 v 12:58 | Reagovat

Díík petii :D Si zlatá pravdaže potešilo :D

5 petii-chan petii-chan | 6. července 2012 v 18:35 | Reagovat

Existuješ?

6 Luna Luna | Web | 8. července 2012 v 21:01 | Reagovat

Pravdaže blog frči stale prečo? Až momentálne teraz veľa člankov nepridavam su prázdniny a ja momentálne sa venujem poviedke a iným veciam :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama