9.Kapitola

12. června 2012 v 20:54 | Luna |  Story (Luna)
Ahooj :D Napísala som ďalšie pokračovanie po dlhej pauze :) Nebudem tu kecať ale rovno dam kapču aj tak bez mojich kecov je dlhá :D Ale oplatí sa čitať :) Viac cč.. :D PS:PROSIM NAPIŠTE DO KOMENTOV Čo si myslite o celkovej poviedke :D Díík Smějící se


9. Kapitola
To dievča bola vlastne dospelá, mladá žena. Krásne blonďavé vlasy jej padali až po pás. Červeno čierne šaty jej obopínali štíhlu postavu. Asi si všimla že ju niekto očkom sleduje a otočila sa. V tom okamihu som zostala stáť bez dychu. Bola veľmi krásna. Vyzerala ako Bohyňa! Mala červenšie pery, i líca. Oči jej žiarili v jase slnka. Ich farba bola tmavo hnedá. Pri pohľade na mňa vyčarila žiarivý úsmev až ukázala svoje bezchybné zuby. Potom mi prstom naznačila "psst". Opäť sa otočila k oknu, vystrela prst, ktorí ukazoval do lesa. Moje skamenené telo a otvorene ústa dali jasne najavo že mi nad hlavou poletujú otázniky. Pri prvom žmurknutí, mi zmizla z očí. Tak som hľadela na chodbu už len so spadnutou sánkou. Nevedela som, čo si mam o tom myslieť. Rozhýbala som svoje nehybné telo a upaľovala do izby s bledou tvárou. Zabuchla som dvere a oprela sa o nich. Toto miesto je divné, vravím si v duchu. Moju zvláštnu náladu si všimla aj Sumie.
,,Saaya čo ti je? Stalo sa niečo?" zoskočila rázom z postele a kľakla si oproti mojej bledej tvári, aby si ma mohla lepšie premerať jej starostlivým pohľadom.
,,Neviem to presne vysvetliť Sumie ale na chodbe som videla jednu ženu, ktorú som prvý krát zazrela na obraze." Ani sa mi nechce ďalej hovoriť. Pripadám si akoby som utiekla z blázinca. Lenže Sumie zo mňa ťahá informácie ako Sherlock Holmes. Určite tuší že je zatým niečo viac. Bez námietok teda pokračujem.
,,Najviac ma na tom prekvapilo, jej náhle zmiznutie. Len čo som zažmúrila oči a otvorila ich už tam nebola. Tá žena zmizla. A nemala ako odísť, iba ak by rozbila okno. Myslíš Sumie že mám vidiny?" Zvesím dole hlavu na náznak že som skončila.
,,Nie vidiny to nebudú". Prižmúrila oči a snažila sa mi vyhýbať pohľadom.
,,Podľa mňa to tiež nebola vidina. Je pravda že môžeš stretnúť v ubytovni niekoho naživo z obrazov. Ja som minule tiež stretol jedného pána. Ale niekoho vidieť ako tu stojí a vzápätí zmizne môže byť len.." Andy zatajil dych.
,,Avalon" dopovedala Sumie.
Prerušilo nás klopanie na dvere, ako vždy v tom najlepšom nás niekto preruší. Zdvihli sme sa so Sumie zo zeme. Dvere otvorila teraz Sumie.
,,Čo je?" vyvaľovala oči na jedného chalana.
,,Ja som len prišiel oznámiť, že váš koč dorazil." Chlapec sa nesmelo pozrel na mňa mierne sa uklonil a odišiel. Sumie chytila Andyho a tlačila ho von z izby.
,,Okej zlato party skončila padaj! Chcem sa prezliecť."
,,Toto nie je od teba pekné miláčik, vari nevidíš ako mi ubližuješ? Ak potrebuješ pomoc so zapnutím podprsenky tak vieš že sa na mňa môžeš spoľahnúť, to by som azda zvládol." Nenechal sa odradiť Andy od skvelej príležitosti. S jeho tónom v hlase som vedela že si iba zo Sumie uťahuje ako vždy. Dal ruky nahor so znamením že sa vzdáva a popritom sa šibalsky uškŕňal.
,,Ja viem Andy, však čo by si ty nezvládol nie? Hlavne keď ide o dievčenské záležitosti. So Saayu si nejako so zapnutím podprsenky poradíme. Máme v tom prax ak by si nevedel." Ironicky vravela. Ďalej sa z ním už nenaťahovala a zavrela mu dvere pred nosom. Smiala som sa z oboch. Po chvíli sme so Sumie kráčali pekne vychystané k Hiraiovi. Ja som bola myšlienkami pri zvláštnej žene Avalon a Sumie zas snívala o Hiraiovi. Schádzali sme dole schodmi, kde nás už pri dverách očakával Hirai. Pár deciek sa obšmietalo hore dole po ubytovni, dokonca som videla Ióna ako niečo vraví dvom chlapcom. Viac som si ho nevšímala a rozbehla som sa do Hiraiovej náruče. V nutrí som bola taká šťastná že vidím niekoho z rodiny, až ma vôbec netrápil názor ostatných keď nás videli ako ma Hirai hladí po vlasoch a pevne objíma. Bola som odlúčená od rodiny ktorá mi veľmi chýbala, až na Tsuraru. Preto som si užívala vôňu Hiraiovej náruče. Pripomenula mi domov.
,,Saaya som rád že ťa vidím" šepkal mi do ucha.
,,Aj ja som rada." Pritisla som sa k nemu pevnejšie. Za chrbtom som počula niekoho odkašľanie. Tu som si spomenula na Sumie. Celá červená v tvári som sa odtiahla s nevôľou od Hiraia.
,,Hirai toto je Sumie, moja najlepšia kamarátka a spolubývajúca." Hirai preniesol pohľad zo mňa na Sumie. Pozrela som sa na ňu a videla som ako jej líca náhle sčerveneli.
,,Rád ťa osobne spoznávam Sumie, veľa som o tebe počul. Chcem ti poďakovať že sa staráš o Saayu." Hirai vystrel ruku k Sumie. Tá cela šťastná mu gesto hneď opätovala.
,,Aj ja, a nemáte mi začo ďakovať." Vyčarila jeden zo svojich úsmevov a neprestala na Hiraia vyvaľovať oči.
,,Ou,zabudla som. Hirai bola by som radá ak Sumie pocestuje s nami kočom...no pravdaže ak dovolíš." Hirai preniesol pohľad na mňa a prikývol.
,,Pravdaže môže sa k nám pripojiť. Aj Ión pôjde s nami." Pri jeho slovách ma zatriaslo. Hlavne keď spomenul Ióna. Vtedy sa mi vybavila včerajšia noc.
S nevôľou som prikývla a schytila som Sumie za ruku. Šli sme rovno do koča. Bez jediného slova šla za mnou, zatiaľ čo Hiraia som nechala stáť pred dverami.
Vonku stál pred kočom Nicolas, ktorí sa nám obom uklonil, teda iba jeho telo a hlavu si držal pevne v rukách.
,,Pani moja je mi veľkým potešením vidieť vašu krásnu tvár a váš očarujúci úsmev." Lichotil mi Nicolas a jeho telo nám otvorilo dvere. Sumie som nechala nastúpiť prvú a za ňou som šla ja. Sadli sme si vedľa seba. Po chvíli došiel aj Hirai a za ním Ión. Kútikom oka som si všimla že Ión zo mňa nespúšťa očí. Ignorujúc jeho skúmaví pohľad som hľadela von oknom nevšímajúc si to. V duchu som bola rada že sedí vedľa mňa Sumie ale aj nešťastná že Ión oproti. Tu som si uvedomila, že ani neviem prečo sa tak k Iónovi správam. Asi tá strašná "nehoda" zapríčinila že sa vo mne niečo zmenilo. Cesta nám netrvala dlho. Vnímala som ticho ktoré nastalo v koči od kedy sme sa vzdialili od ubytovne. Nikto nehovoril nič, preto som si mohla pokojne užívať cestu a pozorovať popritom okolité stromy. Zbožňujem prírodu a ticho vo výnimočných prípadoch. Teraz jeden z nich nastal. Na moje sklamanie Sumie prehovorila o niečom čo som vôbec nechcela vyťahovať.
,,Dnes ráno Saaya videla ženu, zdá sa že to bola Avalon." Všetky oči sa upierali mojím smerom. Ja som zmetený pohľad preniesla na Sumie nevšímajúc si ostatné štyri oči, ktoré boli prekvapené novinkou.
,,Je to pravda?" Hiraiov ton v hlase mi bol neznámi, ako aj jeho pohľad čo mi nič nehovoril.
,,Je pravda že som videla ženu, lenže neviem potvrdiť či to bola Avalon, úprimne ani neviem kto to je." Hrala som sa na neviniatko. V nutrí som bola zvedavá i nahnevaná. Zvedavá kto je Avalon a nahnevaná na Sumie. Hirai si rukou prehrabol ofinu. Zavrel oči a vydýchol. Dal nám najavo že premýšľa. Bola som zvedavá o čom ale nepýtala som sa. Chcela som sa tiež pohrúžiť do vlastných myšlienok, ale nemala som tu možnosť. Ión mi chytil obe ruky do svojich. Jeho ruky boli príjemne hebké a teplé. Naklonil sa ku mne a premeriaval si ma pohľadom. Nevedela som čo si myslel, no ani som to netúžila vedieť.
,,Saaya čo sa stalo keď si ju videla?" hovoril to tak potichu.
Rozmýšľala som či mu to poviem. Pozrela som sa na brata, ktorí už nebol v svojich myšlienkach ale zjavne úplne prítomní v realite. Zdalo sa mi že sa hnevá na Ióna ako mi zviera ruky v svojich. Vymanila som ruky zo zovretia a prekrížila si ich na bruchu.
,,Poviem vám čo som videla ak mi poviete kto je Avalon!" trvala som neústupčivo na svojom. Ako sa hovorí ,,Niečo za niečo". Tak si overím všetkých úprimnosť voči mne.
,,Saaya ," Hirai ma oslovil a hľadal slova. Potom pevne rozhodnutí čo mi povie pokračoval. ,,Za chvíľu dorazíme do akadémie. Do tej doby by som ti nestihol všetko o Avalon povedať a vysvetliť ti nejaké veci, ktoré sa jej tikajú. Preto žiadam aby sme sa mi štyria dnes po škole stretli v knižnici." Preniesol pohľad na Sumie a teraz hovoril k nej,, v knižnici na oddelení vyšších postavených. Sumie dnes Saayi vysvetlíš aké sú tu oddelenia a všetko o škole čo je potrebné aby vedela. Ak skončíte zavedieš ju k fontáne. Tam vás bude očakávať Ión, ktorí vás zavedie do knižnice. Platí?" Všetci sme prikyvovali lebo Hirai nám svojim tónom v hlase dal jasne najavo že to nieje prosba a ani požiadavka ale príkaz. Pohľad mu prešiel znova na mňa. Teraz mal oči nečitateľné, takže som nevedela vyčítať jeho pocity. Opätoval mi jeden úsmev a otočil sa k dverám koča. Otvoril nám dvere Nicolas. Ani som si neuvedomovala a stáli sme s kočom pred akadémiou. Hirai mal vážne pravdu že za chvíľu sme tam, lenže jeho chvíľa bola doslovne chvíľa. Hirai vyšiel prvý a za ním sa ťahala Sumie. Otočila som sa k Iónovi, ktorí mi tiež opätoval jeden úsmev. V očiach som mu ale videla že čaká na okamžik kedy bude so mnou osamote aby sa so mnou porozprával. Úplne to tam mal napísane.
,,Dámy majú prednosť" ukázal smerom k dverám. Kútiky úst som vykrútila do menšieho úsmevu a ponáhľala sa von. Vo dverách mi podával ruku Hirai aby mi pomohol vystúpiť. Zaprela som sa a bola so von. Do oči mi vpadla vysoká biela budova s mahagónovými dverami. Pred ňou bol rad desiatich schodov. Na poslednom stál môj otec s Tsurarou. Celá šťastná pri pohľade na otca som chcela zutekať rovno k nemu. Bohužiaľ ma odradilo od toho činu Tsurara a otcov zarmútený úsmev keď ma vidí na mieste kde ma nechcel vidieť. Za mnou, som si všimla stáť študentov zo všetkých ubytovní. Väčšina z nich stála v skupinkách s kamarátmi, niektoré dievčatá obzerali skúmavými pohľadmi chlapcov ale keď našli Hiraia a Ióna sledovali iba ich a niečo si potajme šepkali. Popritom sa chichúňali. Zaťala som päste. Priznám si že som žiarlila. Bolo tu aj dosť očí zavesených chlapcov buď na mne alebo na iné dievčatá. Andyho som zbadala pri skupinke chlapcov ako rukami máva vo vzduchu a niečo rozpráva. Hirai ma chytil za ruku a otočil si ma k jeho tvári. Usmial sa a dal mi nečakaný, krásny letmí bozk na čelo. Privrela som oči a pri dotyku jeho pier na čelo som zacítila príval energie. Zaklipkala som očami a nezmohla sa na slovo.
,,Neboj sa Saaya, dnešný deň bude pre teba ďalší krok do nového života a ja ti prajem aby bol určite skvelý. Spoznáš kopec ľudí a ďalšie tajomstvá tohto života na akadémii."
,,Ďakujem Hirai.....že si tu so mnou. Nerozmýšľala som o tom ale máš pravdu. Všetko je iné. Vážne som rada že si tu, lebo keď pozerám sama by som sa asi zosypala, kvôli návalom pocitov ktoré prídu, dúfam že ak dorazia sa môžem spoľahnúť na tvoje svalnaté ruky ktoré ma podržia." Trošku som si uťahovala a smiala sa z Hiraia keď sa očkom pozrel na svoje ruky. Zrazu sa úplne všetka pozornosť preniesla na otca a môjho riaditeľa.
,,Vítam vás v novom roku kedy môžeme opäť pokračovať v spoznávaní nových vecí a poznatkov života v našom svete. V tento krásny slnečný deň chcem vám popriať veľa šťastia do ďalšieho štúdia a tak isto poďakovať za vaše úsmevy z nadšenia o toto stretnutie. Lenže dnes je aj deň, ktorí sa stal novým krokom do života jedného nového študenta. Mojej milovanej dcéry Saayi." Všetci študenti na škole sa pozerali na mňa. Začali mi tlieskať keď som stúpala hore schodmi k otcovi, ktorí mi ukázal rukou aby som k nemu podišla. Bola som taká šťastná ako nikdy predtým. Nedalo sa opísať slovami čo cítim, ale vedela som že sú to výnimočné pocity. Podišla som pred otca a matku a hlboko som sa uklonila. Otec sa na mňa usmieval a čo ma prekvapilo aj Tsurara vyčarila úsmev. Podľa mňa len čisto herecký z jej podania. Otec ma chytil za ruku a prisunul si ma bližšie k nemu. Otočila som sa k ostatným. V tom všetci naraz ako vojačikovia na vojsku sa mi uklonili. Pravdaže až na Hiraia. Ďalej otec prehlásil že sa mame podieť do tried podľa rozvrhov, ktoré sme dostali od našich vedúcich ubytovne. Šoknuto som pozrela nenapadne na otca a v dave žiakov hľadala Ióna. Ako to že som ten rozvrh nedostala? Ióna som nenašla ale videla som Sumie ako mi máva papiermi. Teraz som bez opýtania vedela kde sa ukrýva môj rozvrh hodín.
Študenti sa začali pomaly rútiť cez bočné vchody do záhrady a potom do školy.
,,Pán môj, pani moja, ospravedlníte ma ale aj ja sa poberiem za Sumie po rozvrh." Otec neodpovedal a Tsurara len povedala. ,,Správaj sa ako vyšia osobnosť, nieže nám budeš robiť hanbu! Spomeň si na moje slová keď sa dozvieš kde sme ťa zadelili"
,,A-Ano" vykoktala som a radšej padala rýchlo preč.
,,Sumie nezabudla si na niečo?" nadvihla som obočie, jednu ruku dala v bok a druhu zas vystrela k nej.
,,Ja....niééé...kdežéé.." zaťahovala a tvárila sa nevinne. Smiala som sa z nej a ona sa tvárila urazene. Prestala som sa smiať v okamihu keď som začula Iónov hlas za chrbtom.
,,Saaya...hra začala!"
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama