14.Kapitola

25. února 2013 v 22:04 | Luna |  Story (Luna)
Hái mojí cute čítatelia :D Veľmi ste ma potešili, ako si nájdete čas pre moju poviedku. Len ma mrzí, že Vám musim oznámiť, že ešte pridam 15 kapitolu a končím. Už poviedku nebudem dalej pridávať, aj ked mam už napísanu do 20 kapitoli. Dôvod: Moja poviedka za chvíľu dovrší 100 strán. Som nadšena, ale rozhodla som sa ju poriadne upraviť od začiatku. Pozmeniť, veľa viet, tak isto opraviť všetky chyby. Preto ju už nebudem pridávať...veľa sa v pokračovani zmení..ale meyby by som čo to pridala,uvidim podľa ankety a komentárov. Arigatou Mina! :D Vaša Luna :)


Ión pribehol hneď ku mne ako Tsurara odletela.
,,Si v poriadku?" Odhrnul mi mokré vlasy z tváre a pomáhal sa postaviť na nohy.
,,Robíš si srandu?" ironicky som mu odpovedala. No on sa len jemne pousmial, a neprestával s ustarosteným výrazom na tvári.
,,Nenávidí ma! Ión, prečo ma nenávidí?" Prekrížil si ruky na hrudi a odvrátil odo mňa pohľad. Hľadel na sídlo a uvažoval nad mojimi slovami.
,,Nemyslím si že by ťa nenávidela, vychovala ťa a stará sa o teba a je ti matkou. To sú dôvody aby sa o teba bála a mala ku tebe aj pozitívnejší vzťah, než je nenávisť. Saaya všetci sme sa báli, hlavne pán Toshiro, keď zistil čo spravila Tsurara. Dnes to poriadne prehnala. Bola nahnevaná na Hiraia že nechal Rimu bokom a viac sa staral o teba. Prekazil obrad len preto aby sme ťa mohli ísť hľadať." chvíľu sa odmlčal a znovu pokračoval ,,Ale dnes nie je ona jediná vytočená, ale aj ja som nahnevaný. Naštvala ma keď ti tak silno strelila. Pre jeden zmätok na obrade, robiť takú scénku! Veď sa ti mohlo niečo stať a ju viac zaujíma obrad? To nie je normálne, keby nebolo Riaditeľa, keby som nedrgol Hiraia že kde si tak... !" Krútil nahnevane hlavou z boka na bok. Hľadela som naňho s úsmevom, vďaka nemu som bola tiež neviniatko tej noci. Plán Faune sa vydaril na jedničku, aj keď mal vedľajšie negatíva.
,,Ión, chcem ti za všetko poďakovať čo pre mňa robíš, pomáhaš mi, staráš sa o mňa a to najhlavnejšie si mi priateľom. Skvelým kamošom na ktorého sa môžem spoľahnúť. Teraz viem že som sa chovala vtedy hlúpo kvôli tej noci a mrzí ma to. Mal si hlad a ako kamarátka som ti mala pomôcť lenže ja som sa ti otočila chrbtom. Odpusť mi. " Stála som tam na pláži a počúvala šumenie mora. Čakala som čo mi povie Ión, ktorí bol otočený smerom k lesu.
,,Saaya, to čo sa stalo bola moja vina. Nie tvoja, tak sa nemáš začo ospravedlňovať. Ako čistokrvný upír by som mal dávno vedieť že nesmiem podľahnúť vôni krvi. Spravil som chybu a preto som bol potrestaný." Pozrel sa mi priamo do oči a vystrel pred seba ruku.
,,Saaya je čas sa vrátiť naspäť a oddýchnuť si od všetkých a od všetkého. A na tu noc zabudnime obidvaja. Dobre?"
,,Súhlasím." Vykročila som k Iónovi a podala mu ruku. V lese sme kráčali lesnou cestičkou, ktorá nás mala zaviesť na ubytovňu. Občas som sa zatriasla od zimoriavok čo mi behali po chrbte spôsobené vlhkými šatmi, ktoré začali byť studené.
Ión si to všimol a ako džentlmen si vyzliekol sako a prevesil mi ho okolo pliec.
,,Ďakujem." Usmiala som sa na Ióna a on na mňa. Ďalej sme šli mlčky do čoraz viac hustejšieho lesa. Dokonca som si všimla že sa viac ochladzuje a stmieva. Stmieva? Počas poobednajšieho rána? Zastavila som, a čudovala sa.
,,Ión všimol si si..." vetu som ani nedokončila, lebo Ióna nikde nebolo.
Rýchlim tempom sa aj stmievanie premenilo na úplnú noc. Začala som sa obávať i desivej hmly ktorá ma obklopovala všade kde som sa pozrela alebo pohla. I vzduch bol čoraz viac chladný.
Ledva som zo seba vyjachtala ,,Ión?" ,môj strach sa začal zväčšovať keď mi vôbec neodpovedal. Miesto jeho hlasu som počula okolo seba syčanie. V hmle som zazrela nejasné siluety nejakých osôb. Nevedela som čo robiť! Chytila som sa za hlavu a otáčala do všetkých smerov za syčaním. V syčaní bolo jasnejšie počuť moje meno!
,,S-A-A-Y-A!" zamrazilo ma zakaždým keď som to počula.
,,Ión! Ión!" Kričala som ako o život. Zrazu začala hmla jemnejšie ustupovať. Videla som lepšie siluety, boli to tvory ktoré sme volali Bludné duše. Skrátka Bludnice. Zľakla som sa ich, pri každom pohľade na ne. Teda, nepozerala som na nich priamo, lebo keby som sa na nich pozrela rovno z oči do očí umrela by som na mieste a moja duša by sa k nim pripojila a stala sa jednou z nich. Bludnice sa živia na životnej energii, na trápení, smútku a pocitu nenávisti. Na všetkých negatívnych citoch. Keď je oslabená energia alebo unavená ako moja po nejakých traumatických zážitkoch objavia sa a snažia sa vysať svoju obeť. V tomto prípade som obeť ja! Pred nimi niet úniku, jedine ak by som mala oheň, ten ich vie zahnať. Ale kde tu nájdem uprostred ničoho oheň? V hlave mi lietali toľko obáv a telo sa mi klepalo od strachu ako nikdy predtým. A to viac priťahovalo Bludnice. Takže som bola jednoznačne v maléri.
,,Avalon! Pomôž mi!" šepla som a moje srdce bilo ako zvon
,,Úprimné na obrázku ste vyzerali krajšie." Snažila som sa odľahčiť situáciu v ktorej som sa nachádzala.
,,Och, Ión kde si? Ión!" Kričala som po čiernom humore ktorí ma v okamžiku prešiel. Bludnica sa nado mnou nahla a ja som od ľaku spadla.
,,Ión!" Kričala som na plné hrdlo a zakrývala si tvár rukami.
,,Saaya! Tu som! Preber sa, no tak Saaya! Saaya!" Počula som Iónov hlas slabo ako sa ozýval v mojich ušiach. Moje telo omotávala Bludnica. Cítila som chlad a strašný zápach ktorí ma obklopoval. Začínala som sa podávať Bludnici. Necítila som nič, nepočula, moje telo ochablo. No ticho prelomil Iónov nariekajúci hlas, ktorí ma volal späť!
,,Saaya nevzdávaj sa, prosím neopúšťaj ma. Prosím!" V ten okamih som otvorila prudko oči, zahľadela sa na slnečnú oblohu a konáre stromov. Pocítila som na tele tuhé zovretie a zacítila teplo Iónovho tela. Obímal ma silno a ďakoval Avalon. Cítila som ako ma hladí po vlasoch a šepká že všetko bude dobré, že už nedovolí aby sa mi niečo stalo. Nevravela som nič. Bola som v dvojnásobnom šoku! Po dlhšej prestávke v jeho náručí, som sa mu vymanila zo zovretia a vyvaľovala naňho oči.
,,Čo, čo sa stalo, ja ničomu nerozumiem Ión!"
,,Ach Saaya, podľahla si, tvoja psychická stránka je veľmi oslabená a to privolalo Bludnice. Dúfam že vieš čo sú zač Bludné duše. Lebo práve si sa vrátila z ich cesty smrti."
,,Áno, viem čo sú zač aj čo je cesta smrti, ale ako to je možne, aby som....umierala." Na tvári sa mi zjavil nechápavý výraz. To Ióna vôbec neprekvapilo.
,,Raz ti to poviem dobre," Pousmial sa a ešte dodal. ,,Ale teraz sa vráťme naspäť na ubytovňu, nie je to tu bezpečné, teraz ti nemôžem všetko vysvetľovať." Prikývla som, a postavila sa na nohy. Ión ma chytil za ruku, čo som bola prekvapená ale neprotestovala som. Iba som za nim bežala. Nakoniec sme sa dostali z lesa von. Na moje prekvapenie sme vyšli oproti jazierku. Ta cesta, na ktorú mi Ión zakázal ísť bola vlastne cesta k pláži a ku Kamennému sídlu. A k Hiraiovi.
,,Ión, vieš že si mi prezradil tajomstvo tejto cesty?"
,,Áno, ale to už je jedno, keďže vieš o sídle." Nadhodil frajersky úsmev, na ktorý som sa začala červenať. No naše menšie doberanie sa, netrvalo dlho lebo k nám priletela Spectra.
,,Saaya, som taká rada že si v poriadku. Chýbala si nám a hlavne Sumie, ta stihla už po celej ubytovni polepiť plagáty, veď pozri." Mávala mi pred očami s papierom na ktorom stálo veľkými tlačenými písmenami napísané:
"Nezvestná: Saaya Annsley... !Tak čo čumíte na ten plagát ako na zjavenie, zmiznite ju hľadať. Hneď!!"
Smiala som sa nad plagátom a krútila nad Sumie hlavou.
,,Trochu, trochu...zvláštne. Heh, neviem nájsť na to správne slovo."
,,Ja áno, zabralo tooooo!" Kričala Sumie, keď ku mne splašene bežala ma rýchlo objať. Obímala ma tak silno ako vládala.
,,Saaya toto mi už v živote nesmieš spraviť. Počuješ, už nikdy mi to nerob. Tak som sa o teba bála. Kde si bola ten dlhý čas? A veľmi ma to mrzí s tím Hiraiom, prepáč mi to, nejako mi to viklzlo." Sumie mi nariekala v náruči ako malé dieťa.
,,Sumie to je v poriadku, všetko je v poriadku." Nevedela by som jej vysvetliť prečo sa všetko to čo sa stalo, proste stalo. Ani sama som to nevedela. A ani som nevedela či bude dobré jej spomenúť o sídle, či o Bludniciach. Nepáčila sa mi predstava, že by som jej klamala. Už dosť som jej zatajovala môj lístok pod posteľou, na ktorí mi pribudli ďalšie informácie. Vôbec neviem čo robiť. A Sumie je moja kamarátka, mám jej všetko povedať? Táto otázka ma bude trápiť dlhý čas. A ona nie je jediná, tých otázok je ešte tak veľa že ich neviem ani zrátať. Môj život je sám jedna otázka.
,,Sumie prosím neplač. A bola by som rada keby si ma už pustila, dochádza mi kyslík. Heh." Sumie sa odo mňa odtiahla a utrela si slzy.
,,Prepáč." Usmiala sa na mňa a ja na ňu. No potom keď si ma premerala ako vyzerám úplne ostala stáť ako stĺp.
,,To to čo má znamenať! Tie šaty, tvoje vlasy? To musíme rýchlo napraviť!" Chytila ma za ruku a už aj vliekla preč zo záhrady.
,,Sumiéé." Hundrala som si popod nos. Otočila som sa spätne a zakývala Iónovi a Spectre rukou ktorú som mala voľnu. Ti sa len na mne a Sumie pekne bavili. No ja som si na oplatku spriadala v hlave plány ako neskôr chytím Ióna aby mi povedal ten "príbeh". V izbe som sa prezliekla do školskej uniformy a zodpovedala na otázky, ktoré mi kládli Sumie a Andy. Mala som z toho zlý pocit. Nevedela som im klamať v pár veciach ako so sídlom a podobne. Preto som sa vždy nenapadne vykrúcala z priamych odpovedí. Našťastie ma zachránila Electra, ktorá nám ako vždy bez dovolenia v letela do izby. Tento krát mi to nevadilo. Len pre tento krát.
,,Saaya máš tu hromadnú návštevu, alebo skôr rodinné stretnutie? Hmm, neviem. Veď to sama posúď." Vyplazila jazyk a škerila sa od ucha k uchu.
,,Už len toto mi chýbalo. Kto je tu?" zvalila som sa na posteľ a na hlavu si rútila vankúš. Z jednej strany som sa mohla aspoň vyhnúť Sumiinim a Andreowim otázkam ale z druhej sa mi vôbec nechcelo s niekým stretnúť. A už vôbec nie s Tsurarou.
,,Kto všetko? Tak riaditeľ, jeho žena, Hirai, jeho snúbenica, Ión, Kaname, Hervey a nejaký ľudia ktorých som videla prvý krát, boli asi traja. Neviem presne." Electra sa vznášala nad mojou posteľou a zamyslene sledovala strop. Ja, Sumie a Andy sme len vyvaľovali oči.
,,A to všetci čakajú na mňa?" S otvorenými ústami som čakala na odpoveď.
,,Tá riaditeľ nadhodil jeden so svojich vážnejších pohľadov a povedal mi že ,,Zavolaj Saayu". Viac som nepotrebovala počuť tak som letela."
,,Aha. Tak dík za tvoje info a dovidenia." Hnala ju z izby Sumie kým ja som dumala nad situáciou. Electra odišla ani cobi dup.
,,Snívam alebo Electra bola...normálna? Heh." Andy, vyvalený na Sumiinej posteli sa smial zo svojej otázky. Sumie a ja sme sa o chvíľu tiež pridali keď nám to cvaklo, že má pravdu.
,,A čo teraz? Nemám vôbec chuť vidieť Tsuraru či mať to stretnutie." S odutou tvárou som si sadla a prekrížila ruky na bruchu.
,,Ani sa ti nečudujem, po dnešnom dni aj včerajšom čo si zažila by som si na tvojom mieste hneď teraz naplánoval leháro do konca týždňa. Plus so skvelou párty." Nenapadne na mňa žmurkol Andy a neprestával sa uškŕňať.
,,Lenže Saaya nemá veľmi na vyber ako ty princeznička, jedine ak by zdrhla ale to by mala len prúser. Saaya vidíš musíš tam isť, aspoň nám povieš nové drby."
Sumie vykrivila kútiky úst do menšieho úsmevu.
,,Milé od teba." Ironicky som jej odpovedala a pobrala sa k dverám. Otvorila som ich a silno zabuchla za sebou dvere čo dávalo jasne Sumie najavo že nech odo mňa nič neočakáva. Šibalsky som sa usmiala a pobrala sa smerom do hlavnej siene. Cestou dole som zbadala ako z jedných dverí vychádza dievča. Rozbehla som sa ku nej.
,,Ahoj nevidela si tu náhodou niekde poletovať Electru alebo Spectru?" Dobehla som k nej a vyčarila úsmev. Pozrela sa na mňa a tiež vyčarila úsmev. Bola to Ayame.
,,Saaya som rada že ťa opäť vidím. A prepáč, nie nevidela som tu ani jednu ale ak niečo potrebuješ, pýtaj sa."
,,Potrebujem len jednu maličkosť."
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Vezměte na vědomí, že diskuse je moderována. Než se nový komentář začne zobrazovat, musí jej nejdříve schválit autor blogu.

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama